A nielen tie. Nová telenovela si už zaslúžila pozornosť médií a ako ste si iste všimli, ani miestni blogeri nemajú ohľadom tejto témy ramadán.
Začiatkom januára som si všimol, že na mňa po večeroch pravidelne pozerá istá okatá brunetka s ukážkovou cestičkou na hlave. Priateľka to začala sledovať (na niekoho sa vyhovoriť musím, nie?) a tak som sa dozvedel, že ide o novú telenovelu. A to dokonca tureckú, Tisíc a jedna noc. Ako z rozprávky. Aj mi bolo čudné, kam sa odrazu podeli moje vžité asociácie spojené s pojmom telenovela – žiadna seňorita, Diego fuč, dokonca ani Panna Mária Guadalupská. Namiesto nich dramatické, gitarovo-husľovo-neviemaké vsuvky. A (aspoň pre mňa) ťažko zapamätateľné mená hrdinov. A niektorým dovolenkárom známy setting. A iné veci.
Nebyť bulváru ani neviem, ako sa úspechom telenovely cítia byť zaskočení herci z istého slovenského seriálu, keďže obsadila ich vysielací čas. K tomu vyjadrenia typu „nebudem to sledovať ja ani moje deti“, „ je to obraz našej spoločnosti“ až po obavy, že sa herci budú musieť vrátiť k dabovaniu mizerných zahraničných hercov, primitívnych nerozvinutých tém a čo ja viem čoho. Kde boli pri vysielaní relácií ako Farmár, aj keď na konkurenčnej stanici? A čo by vraveli na predabovanie Paneláku či Ordinácie takí Nemci či Taliani?
Máme tu teda ďalšiu mikrohystériu kvôli niečomu novému, aj keď nie z hľadiska žánru. A niečomu konkurencieschopnému, z hľadiska sledovanosti. Osobne nemám pocit, že by niekomu známemu sledovaním telenovely klesol intelekt. Kedysi ich bolo v televíziách toľko, že každému už liezli na nervy. Podľa niektorých spolu s mítingami HZDS spájali dôchodcov a ľudí, ktorí to nedotiahli ani na výučný list.
O pár mesiacov si na Šeherezádu ani nespomenieme. Zatiaľ tú telenovelu berme takú, akou má byť pre svojich divákov, resp. ľudí, ktorí nemajú desiatky TV programov – chvíľou oddychu, spestrenie večera plného opozeraných filmov, únik pred realitou a problémami denného kolobehu.
