Čo šuflík dal - rýmovačky, slovné hračky #1

Písmo: A- | A+

Poézia skrytá na dne zásuviek, verše na povale, na kúskoch papiera... Je jedno, kde je, iba vtedy je živá, ak je čítaná. Vylieva srdce, rozpráva príbeh, môže motivovať, alebo len tak, môže byť hravá, bláznivá, akou je aj táto.

Išiel som tak horou

Bol krásny teplý máj,

na nebi svietilo slnce,

krížom cez zelený háj

šiel som predať hrnce.

A ako som tak šiel

cez ten pekný les,

mŕtvolku som našiel,

pri nej ležal pes.

Po chvíli stresu divého

priblížil som sa k nej,

nevšímajúc psa veľkého

pri mŕtvolke mladej.

Kopol som do toho tela

až som ho prevrátil,

nadávka tu z neho znela,

hneď sa mi dych zastavil.

Hnal ma ten mladík,

dobré dva-tri dni,

kým nenabral schodík

ukrytý v zhnitom pni.

Telá

Do rána

pomrzlo vody veľa,

po smrteľných šmykoch

ležia všade rôzne telá.

Vodorovne nehybné, studené,

zoznámené s tvrdosťou zeme,

bez ladu a skladu

kryjú striebro ľadu.

Akoby to obloha ukryť chcela,

biele vločky pokrývajú

tieto telá. 

Báseň o priateľoch

*

*

*

*

*

*

*

Hoci je tu bodiek sedem...

Priateľ? No ten ani jeden.

Skryť Zatvoriť reklamu