Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Išiel som tak horou
Bol krásny teplý máj,
na nebi svietilo slnce,
krížom cez zelený háj
šiel som predať hrnce.
A ako som tak šiel
cez ten pekný les,
mŕtvolku som našiel,
pri nej ležal pes.
Po chvíli stresu divého
priblížil som sa k nej,
nevšímajúc psa veľkého
pri mŕtvolke mladej.
Kopol som do toho tela
až som ho prevrátil,
nadávka tu z neho znela,
hneď sa mi dych zastavil.
Hnal ma ten mladík,
dobré dva-tri dni,
kým nenabral schodík
ukrytý v zhnitom pni.
Telá
Do rána
pomrzlo vody veľa,
po smrteľných šmykoch
ležia všade rôzne telá.
Vodorovne nehybné, studené,
zoznámené s tvrdosťou zeme,
bez ladu a skladu
kryjú striebro ľadu.
Akoby to obloha ukryť chcela,
biele vločky pokrývajú
tieto telá.
Báseň o priateľoch
*
*
*
*
*
*
*
Hoci je tu bodiek sedem...
Priateľ? No ten ani jeden.
