Za tri roky to bol jediný nepríjemný zážitok, ktorý som ako (lebo) cudzinec na zelenom ostrove mal. Ak nerátam osamotené tipy ako Nemec, Škót, Litovec, Španiel či Talian (najmä kvôli prestávkam v holení), pre väčšinu domácich som bol stále póliš. Cudzinec z východu, zodpovedný za nezamestnanosť miestnych, predražené rozpadajúce sa novostavby, človek s mizernou angličtinou a veľkou spotrebou Tyskie. A vodky. K odlíšeniu nepomohol ani fakt, že som permanentne nenosil biele ponožky či vyholenú hlavu.
Ako som už spomenul, bola to jediná nepríjemnosť. Majiteľ baru, kde sa to stalo a kam som často chodieval, ma zvykol zdraviť „Hello, buatysláva“ a prenosy z futbalových zápasov IRL-SVK sa niesli v priateľsky dobiedzajúcej až káravej atmosfére (samozrejme, pokiaľ zelení viedli ;-). Vyzbrojený dobrou znalosťou jazyka a miestnych pomerov som sa teda bil s občasnými predsudkami. Asi som mal šťastie na ľudí či národ ako taký, keďže výsledkom bolo veľa známostí a kamarátstiev s miestnymi. Možno svoje urobil aj fakt, že v štvortisícovej dedine slovenská komunita takmer neexistovala.
Mať v hlave akékoľvek zaužívané klišé o iných je fajn, pokiaľ sa opiera o realitu, resp. aké-také znalosti. Na stretnutí univerzitnej mládeže z Európy v rámci rozširovania EÚ (Youth 2002 v Kodani) by som potom pre väčšinu kolegov nebol Slovinec. Aha, tak nie, Czechoslovakia. Tam je ten diktátor? Mali na mysli vtedy ešte aktívneho boxera z Elektry. A máte aj mikrovlnky? Máme. Človek by čakal viac od vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí prišli na medzinárodnú „debate“. Cítil som sa trošku nepríjemne.
Nie nepríjemne, ale urazene som sa cítil ešte ako dvanásťročný na dovolenke v Taliansku. Šli sme ako skupina do obchodného domu. Ešte pred vstupom si nás sprievodkyňa usporiadala do kruhu a každému rázne vysvetlila, aby sme sa ničoho nedotýkali. Podľa jej slov tam Slováci mali povesť nenapraviteľných zlodejov. Stačí, keď vzduchom preletí pár našich ľúbozvučných slov, a predavači sú v pozore. Tak som výlet do obchoďáku strávil pod dozorom rodičov a namiesto hračiek som sa musel povinne túlať popri hrncoch či oblečení. Nepríjemný zážitok. Cítil som sa byť dotknutý, že aj keď Slovák, predsa nekradnem, chcem len vidieť tie skvelé hračky, čo sa k nám nedostali. Hlúpi Slováci.
Veľmi rád cestujem za hranice a rád sa v cudzine integrujem do spoločnosti. Škoda, že to niekedy nejde ľahšie a nedá sa to jednoducho zvaliť na náboženské, politické či kultúrne rozdiely.
