Chlapík mi oduševnene prezentoval akési no name čepele pre super oholenie. Jedným päťminútovým dychom na mňa vypustil silný prúd informácií, ani k slovu ma nepustil. S takou kondičkou bol určite vyslúžilým freediverom. Alebo doma riadne pod papučou. Prednášku zakončil s očakávaním i prosbou v hlase: „Takže, máte záujem?“, dodal údaj o typoch balenia, cene a konečne som mohol prehovoriť. Spracoval som vypočuté a urobil chybu, že som hovor neukončil ráznym NIE. Namiesto toho som sa naivne rozkecal o svojich overených žiletkách, s ktorými som roky spokojný. „Ale tieto sú 3-čepeľové, s čepeľami ako diamant“, prerušil ma argument. To, že používam 5-čepeľové a o diamantoch toho veľa neviem, ho zjavne nevyviedlo z miery. „Tieto oholia 2x viac.“ Hm, to by som rovno mohol byť osobou dvoch tvárí. Prestalo ma to doťahovanie baviť a ukončil som hovor.
Priznám sa, dvakrát som dal podobným ponukám šancu. Dodnes sa snažím pochopiť, v akom duševnom rozpoložení som vlastne pristal na odber Omega-3 kapsúl a bambusových ponožiek. Kapsule (presnejšie slečna na telefóne) sľubovali zlepšenie funkcie srdca, mozgu, zraku. Neklamali. Zrak sa mi zlepšil natoľko, že som si hneď všimol, ako je každá ďalšia zásielka o čosi drahšia, pričom nárast ceny bol ospravedlnený nejakým pofidérnym bonusom. Mozog ihneď vyhodnotil možnosti a odber kapsúl som stopol. Ani srdce sa mi z toho nerozbúchalo.
Ponožky mali byť super organické s bambusovým vláknami. Tých tam bolo podľa etikety presne 72%. Zvyšok umelina. Jeden večer pri sprchovaní som sa zľakol, že ako masívne pĺznem. No neboli to chlpy, to sa mi zo šľapají zmývali časti tých ponožiek. Odhadom mi na nohách po jednom nosení ostalo asi 5% z materiálu ponožky. Ak to pôjde takto ďalej, pár vypratí, nosení, a ponožky pôjdu do stratena. Kdeže. Všetka česť, držali. A stále pĺzli ako najaté. Tie častice museli počas nenosenia proste dorastať. Toľko k tej organickosti.
Podobné telefonáty mám za to, že sem-tam uvediem v online formulároch svoje číslo a web crawler si ma rýchlo nájde. Boli časy, keď som neznáme čísla ignoroval. Po zmeškaných prehliadkach u lekára či hrozbe vyhadzovu z práce som si čísla zmeškaných hovorov začal overovať na internete, poprípade volal späť. Nie je to veľmi praktické. A tak teraz dvíham-nedvíham podľa nálady. Ktovie, možno sa raz niekto ozve so životnou ponukou. Alebo aspoň s niečím, čo skutočne potrebujem.