Miluješ? A podvádzaš? A si si istý, že miluješ? Že si toho druhého vážiš? Odpovedal/a si na každý otáznik áno? Tak mi prosím vysvetli, prečo to robíš. Prečo dovolíš, aby si o tvojom partnerovi hovorili: "Ach, chudák/chudera, keby ten/tá vedel/a!", "Čo je slepý/á, to nevidí, že ho/ju vodí za nos?", "Bože, ten je blbý/á, keď mu/jej to toleruje". A takto by som mohla pokračovať ešte dlho. Teda ako to je? Aký je to pocit, chodiť/žiť/byť ženatý/vydatá s tým klamaným chudákom/chuderou? Je to láska? Čo je to?
Myslím, že ak by si si toho druhého vážil a miloval ho, nedovolil by si, aby sa z neho tvojím pričinením stala takáto karikatúra.
Keď už podvádzať, tak tak, aby o tom nikto na svete nevedel. Samozrejme ani ten, s ktorým podvádzaš. A najlepšie, keby si ani ty o tom nevedel. To aby si si vnútorne nemohol/nemohla povedať: "Ach, keby to to chudiatko moje milované vedelo".
V poslednej dobe počuť z rôznych strán, najmä z úst "podvodníkov", ako je nevera človeku prirodzená. A monogamné vzťahy sú hrubým omylom a výmyslom spoločnosti. Budem troška negustiózna, ale aj také prdenie a grganie je človeku vlastné. Zadržiavať tieto plyny v sebe je neprirodzené. Preto navrhujem, choďme si po svete a grgajme a prďme. Vždy a všade, kedykoľvek to na nás príde.
Takpovediac, celá táto doba je k prirodzenosti človeka neprirodzená. Vráťme sa do prírody, zbierajme plody, presúvajme sa z jaskyne do jaskyne. Peši. Práca v kancelárii? Nemysliteľná. Jesť prírobom? To sú čo za spoločenské výmysly?! Vstávať ráno do práce? Neprirodzené. Pozdraviť sa? A načo? Poďakovať? Pche, nebudem to robiť, neprispôsobím sa.
Týmito nadsadenými príkladmi chcem len naznačiť, že sú určite spoločenské hodnoty, vzory správania sa, pravidlá určované spoločnosťou, ktoré sú krásne. Tým myslím ľudské. A čo už je a má byť ľuďom prirodzenejšie, ako správať sa ľudsky? Nie je práve ľudskosť (v pozitívnom slova zmysle) práve to jediné, čím by sa mal človek odlišovať od ríše zvierat?
Dôvody nevery sú rôzne. Vymenovať ich všetky, všetky ich súvislosti, dôvody a pôvody by bolo nad rámec tohto príspevku a nepatrí to ani do mojej kompetencie. Snažím sa poukázať najmä na jeden konkrétny živočíšny druh: na tých, pre ktorých je zahýbanie hobby, koníčkom, športovou disciplínou. Pre ktorých je to niečo tak obyčajné, ako na otázku: "Ako sa máš", odpovedať: "Dobre". Podvádzanie len preto, lebo chcem a basta.
Prajem Vernosti, aby jej sokyňa Nevera nikdy nedela rozhodujúce K.O. a aby sa nikdy nestala kultúrnym prežitkom, ktorý budeme poznať len z rozprávania našich starých mám a otcov.