“Vy nie ste vaša choroba. Každý človek trpiaci depresiou má individuálny príbeh, ktorý by mohol svetu rozpovedať. Máte svoje meno, máte svoju históriu, máte svoju osobnosť. Zostať samým sebou aj počas tohto ochorenia je súčasťou bitky ...“ Julian Seifter
Depresia nie je len obyčajný smútok alebo zlá nálada. Ide o vážnu duševnú chorobu, ktorá ovplyvňuje nielen psychiku, ale aj fyzický stav človeka. Depresia, spoločne s ďalšími duševnými chorobami ako je napríklad bipolárna afektívna porucha alebo manická epizóda, patrí do skupiny ochorení, ktoré nazývame tzv. afektívnymi poruchami. Pomerne častými poruchami sú tiež zmiešaná úzkostne-depresívna porucha, poruchy prispôsobenia s depresívnou symptomatológiou či popôrodná depresia u matiek.
Z hľadiska určenia intenzity a výskytu sa v psychologickej praxi u klientov stretávame s rozdelením depresií na ľahkú, strednú, ťažkú depresívnu epizódu a ťažkú depresívnu epizódu s psychotickými príznakmi. To čo je na tejto chorobe zákerné je, že sa môže objaviť v akomkoľvek veku (počnúc detstvom až po starobu). Priemerný vek u postihnutých ľudí je zhruba 25-30 rokov. Rozvoj príznakov je od niekoľkých dní do niekoľkých týždňov. Pozitívne je, že u väčšiny ľudí po preliečení dochádza k návratu na pôvodnú úroveň fungovania. U malého počtu postihnutých však nastáva chronický obraz depresie.
Vzniknutá depresívna epizóda sa u klientov prejavuje patologicky zníženou náladou, Je zároveň sprevádzaná stratou záujmu o činnosti, ktoré predtým postihnutým ľuďom robili potešenie. Vyskytujú sa pocity beznádeje, nevýkonnosti, nerozhodnosti, bezradnosti. Dochádza k pesimistickému vyhodnocovaniu udalostí, nastupujú poruchy spánku, apatia, strata celkovej životnej energie. Tieto príznaky môžu trvať týždne, mesiace alebo dokonca roky (pokiaľ sú zanedbávané a neliečené) a výrazne ovplyvniť kvalitu života človeka.
Aby sme mohli hovoriť o "depresii", tak by mala u človeka trvať minimálne dva-tri týždne. V menšom časovom úseku môžeme hovoriť o smútku. V praxi sa u klientov stretávame so sťažnosťou aj na telesné problémy, anxietu, nespavosť, únavu, stratu intimity vo vzťahu, nechuť, nezáujem o dianie. Pri strednej a ťažkej depresii nie je človek schopný plniť svoje povinnosti napr. chodiť do práce alebo školy.
"Ľudia si často myslia, že depresia je len stav mysle. Ale depresia je ako čierna diera v duši, ktorá človeka pohlcuje. Nie je to len smútok. Je to strata záujmu o život, strata chuti na to, čo kedysi napĺňalo. A najťažšie na tom je, že ľudia okolo to neraz nevidia. To že má niekto úsmev na tvári, neznamená že je OK ...“
Depresívne poruchy sa u ľudí vyskytujú neraz spoločne s úzkostnými poruchami. Sprievodnými javmi sú aj sú nerozhodnosť, spomalenosť, ale aj agresia, porucha spánku či zmena chuti k jedlu. Výnimkou nie je občasný výskyt bludov. Veľmi často sa objavuje tzv. hypochondrické zmýšľanie. Výsledkom je dožadovanie sa nelogických diagnostických vyšetrení u lekárov a pri negatívnom náleze sa chorý človek neraz dožaduje vyšetrenie u iného špecialistu. Málo známe je aj to, že depresia sa objavuje aj v úvodnej fáze demencie, t.j. pri zmene hladiny hormónov (napríklad klimaktérium alebo po pôrode).
Takzvaná bipolárna afektívna porucha je charakterizovaná striedaním manických a depresívnych nálad. Prvé prejavy tejto choroby ich objavujú najčastejšie v období adolescencie a skorej dospelosti. Priemerný vek výskytu prvej epizódy je vo vekovom rozmedzí 18-22 rokov. Bipolárna porucha je celoživotné ochorenie. Dystýmia je ďalší, aj keď menej závažný typ depresívneho ochorenia. Základnou charakteristikou je neschopnosť cítiť pozitívne emócie, radosť, mať dostatok energie a podobne. Tzv. sezónne poruchy nálady sú spojené s úbytkom energie u ľudí a zhoršením celkovej výkonnosti.
Postihnutý človek pociťuje nadmernú chuť na uhľohydráty (napr. cestoviny) a dôsledkom je preto priberanie na váhe a nadmerná spavosť. PTSD, teda posttraumatická stresová porucha vzniká ako následok oneskorenej odpovede na stresové situácie. Typickým prejavom u ľudí zasiahnutých PTSD je opakované znovuprežívanie traumatizujúce udalosti v podobe živých spomienok (tzv. flashback). Človek je akoby uviaznutý v starých traumách a spomienkach, ktoré sa mu javia ako živé, práve prežité.
Aj keď nie je možné depresii vždy predísť, existujú spôsoby, ako znížiť jej riziko. Pravidelný pohyb, zdravá strava, dostatok spánku a trávenie času s blízkymi môžu mať pozitívny vplyv na duševné zdravie človeka. Dôležité je aj naučiť sa zvládať stres a hovoriť o svojich pocitoch s blízkymi, s okolím. V liečbe depresie sa využíva psychoterapia, ale tiež farmakoterapia (antidepresíva), fototerapia a pod. Pri začatí liečby je vhodné okrem klienta zapojiť aj jeho blízke okolie (rodinu). Depresia a jej liečba môže byť náročná a vyčerpávajúca. Je však dôležité si uvedomiť, že v tom nie ste sami a pomoc je dostupná. So správnou podporou a pomocou je možné nájsť cestu von z temných chvíľ a začať obnovovať radosť a energiu do života. Každý malý krok toho bude dôkazom.
