Slovensko sa ocitá v dvojitej kríze dôvery. Na jednej strane čelí kritike európskych partnerov za váhavý postoj k 18. sankčnému balíku proti Rusku. Na strane druhej sa doma prehlbuje škandál okolo zneužívania eurofondov v pôdohospodárstve, ktorý vrhá tieň na ministra Richarda Takáča. A práve tieto dve línie sa spájajú do jedného nepríjemného obrazu: krajiny, ktorá si nevie urobiť poriadok doma a zároveň oslabuje jednotu EÚ v čase vojny.
Ak nie ste s nami, ste proti nám?
Slovensko odmietlo podporiť nový sankčný balík voči Rusku. V čase, keď 3tí rok Ukrajina bojuje o prežitie a Európa sa snaží držať spolu, to pôsobí ako facka solidarite. Občania z Poľska, Litvy , Švédska či Talianska otvorene spochybňujú, či má Slovensko ešte miesto v únii, ak opakovane podrýva jej jednotu.
Z Bruselu peniaze, doma haciendy
Zatiaľ čo Slovensko váha s podporou Ukrajiny, doma sa ukazuje, že eurofondy určené pre malých farmárov končili v rukách vyvolených. Podľa p. Europoslanca Tomáša Zdechovského ide o systematické rozkrádanie, ktoré sa dialo (a podľa neho stále deje) pod dohľadom rezortu ministra Takáča. Zdechovský tvrdí, že má stovky dôveryhodných podnetov, vrátane nahrávok, ktoré dokumentujú, ako si zamestnanci PPA pýtali provízie za pridelenie dotácií. Namiesto sebareflexie však minister Takáč reaguje útokmi. Zdechovského označil za „politického vraha“ a jeho aktivity za „spoločensky nezodpovedné“. No podľa europoslanca väčšina podnetov pochádza priamo z Takáčovho ministerstva. Ak je to pravda, potom nejde o osobný útok, ale o volanie o pomoc zvnútra systému.
Netreba zabúdať aj na najnovšie odhalenie, že 216 miliónov z EU pre slovenský vidiek je preč. Minister Takáč čelí závažným výhradám – nielen zo strany farmárov a slovenských politikov či verejnosti, ale aj z európskych inštitúcií. Od nezvládnutých epidémií po odklonené dotácie, vidiek sa postupne stáva symbolom zanedbania.
Dôvera sa nedá kúpiť. Dá sa len stratiť.
Slovensko dnes čelí otázke, ktorú si musí položiť každý z nás: chceme byť súčasťou Európy len vtedy, keď nám to vyhovuje? Alebo sme pripravení niesť aj zodpovednosť, keď ide o hodnoty, ktoré nás spájajú?
Ak doma tolerujeme klientelizmus a vonku sabotujeme jednotu, nemôžeme sa čudovať, že nás partneri prestávajú brať vážne.
Pomáhať Ukrajine nie je len geopolitické gesto. Je to test našej dôveryhodnosti. A čistiť vlastný dvor nie je slabosť, ale predpoklad rešpektu. Slovensko má šancu napraviť kurz — ale len ak prestane zatvárať oči pred tým, čo sa deje doma aj za hranicami.
O prepade 216 mil Eurofondov informuje aj video z dielne p.V. Remišovej
https://www.facebook.com/remisova.veronika/videos/1818382642353700
