Košice, mesto inovácií — aspoň sa tak prezentujú. No keď príde na spravodlivosť voči ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), zrazu je „efektivita systému“ viac než dôstojnosť občana. Mesto Košice v súčinnosti s poslancami MZ práve potichu bez serióznej verejnej diskusie zrušili možnosť 4-hodinového bezplatného parkovania pre ŤZP osoby na bežných platených miestach. Argumenty? Technické. Dôsledky? Ľudské.
Komentár k jednotlivým argumentom Mesta Košice:
1. „ŤZP lístky pribúdajú — je to podozrivé“
Od zavedenia scanovacieho auta narástol počet ŤZP lístkov z 0,88 % (august 2023) na 10,56 % (apríl 2025). Mesto to interpretuje ako dôkaz zneužívania. Ale čo ak je to jednoducho dôsledok toho, že systém konečne fungoval a oprávnení ľudia ho začali využívať? Postihnutí ľudia nepotrebujú podozrievanie — potrebujú podmienky pre dôstojný život.
2. „Scanovacie vozidlo nedokáže ŤZP lístky automaticky kontrolovať“
Aha — tak technika nevie, preto výhodu zrušíme? Nie. Mestá v Európe dávno používajú digitálne preukazy, online registráciu EČV, QR kódy. Košice ich nemajú. Ale kto za to môže? Obyvateľ na vozíku? Alebo vedenie mesta, ktoré sa rozhodlo neinvestovať do funkčného systému?
3. „Policajt musí čakať, aby overil preukaz“
Áno. Tak ako čaká pri každej kontrole. To je dôvod zrušiť výhodu pre celú skupinu ľudí s postihnutím? Ak je problém čakanie, zrušme aj kontroly alkoholu — aj tie zdržujú. Nezmysel. Technologická lenivosť nemá čo obmedzovať práva tých, ktorí sú už aj tak v nevýhode. Riešením nie je odstrániť výhodu, ale zaviesť digitálny systém overovania. To sa nerobí hnevom na tých najslabších, ale prácou na kvalite.
4. „Máme viac vyhradených miest než káže zákon“
A to je chvályhodné. Ale úplne mimo pointy. Tých 5 % vyhradených miest nenahrádza prístup k bežnému parkovaniu — hlavne keď sú tie miesta obsadené, ďaleko, v zlom stave, zaplavené, alebo mimo cieľa cesty. Ak má človek právo byť súčasťou spoločnosti, potrebuje parkovať aj tam, kde práve život vyžaduje.Pre človeka s obmedzenou mobilitou môže byť 20 metrov rozdiel medzi samostatnosťou a bezmocnosťou.
5. „Tvrdenia o pasportizácii miest sú dôkazom“
Lenže tieto údaje nie sú verejné. Nie je jasná metodika, dátum, ani spôsob výpočtu. Bez toho je to len jedno — neoveriteľné tvrdenie.
Neefektivita systému sa má riešiť na strane systému — nie na chrbte ľudí s postihnutím.
Mesto Košice za potlesku poslancov MZ si zvolilo pohodlie systému namiesto solidarity. Neochota investovať do technológií sa zabalila do frázy o spravodlivosti. A výsledkom je krutosť. Potichu, úradne, „po poriadku“. Tento krok je nespravodlivý. Diskriminačný. A hanebne pohodlný. Vybrať si ako prvú obeť tých, ktorí sa nemôžu brániť tak nahlas... lebo je jednoduchšie odstrániť výnimku, než spraviť systém funkčný.
Nie, toto už nie je len o parkovaní. Toto je o tom, ako ďaleko sme ochotní zájsť v obetovaní dôstojnosti na oltár pohodlia systému. Ak dnes potichu obetujeme zraniteľnú skupinu, čo z nás zostane zajtra?
