Na tento výlet som sa tešil celé prázdniny, a hoci to vyzeralo tak, že znovu mi ostane do ďalšieho roku, začiatkom septembra som si zrazu povedal, že musím íst teraz alebo nikdy, pretože celý týždeň bolo krásne jesenné počasie s úžasnou viditeľnosťou. A tak som ráno nasadol na osobák zo Zvolena a po nekonečných 2,5 hod. som vystépil do krásneho rána v Červenej Skale. Celý nadšený z krásneho počasia som sadol a bajk a poďho hneď hore na Šumiac! Za prvou zákrutou som uvidel ten nádherný panoramatický pohľad na dominantu horného Horehronia - 1947m vysokú Kráľovu hoľu.
Tak som si spokojne zastal, spravil fotku, zbalil som foťák do ruksaku, dal ho na chrbát a na hlavu som si dal prilbu - lenže čo to - prilba nikde, a za sekundu blik - veď ja som ju zabudol vo vlaku! Našťastie vlak ešte stál v stanici, lebo to bola jeho konečná. Potom už všetko šlo ako po masle. Nad Šumiacom začína šotolinová cesta s peknými výhľadmi.
Najprv je to pohľad dolu na Šumiac (840 mnm), neskôr na celé Horehronie.
Približne po 6 km v Prednom sedle (1451mnm)sa šotolina mení na asfalt, a cesta sa zatáča viac na východ, aby sa oblúkom dostala na vrch zo severu. Zo Snehového sedla (1650mnm) sa pred nami otvorí panoráma Slovenského raja, teraz ráno ešte pokrytého miernou hmlou.
Lenže to je ešte len "začiatok" Po necelom kilometri sa sa začíname zatáčať mierne na západ a tu sa začínajú ukazovať Naše... Tatry.
Teraz už nevnímam intenzívne stúpanie, veď to čo sa naokolo ukazuje, priam ťahá hore. Keď hodím letmý pohľad dozadu, tam je už Slovenský raj v celej kráse.
O pár minút to už vyzerá takto:
A to už stojím na vrchu (1947 mnm)
Tatry ma nútia robiť jednu fotku za druhou
Ale aby sme Tatry neprechválili, pozrime sa i južne, do Slovenského rudohoria a Gemerských vrchov a Muránskej planiny
V detailnejšom zábere vidíme Šumiac
Trochu ďalej je Heľpa, Polomka a Brezno
Ak zablúdime pohľadom ešte západnejšie, je tu hrebeň Nízkych tatier s Ďumbierom a Chopkom
Ešte raz sa pozriem smerom na východ a pomaličky sa poberiem dolu
Spustil som sa po modrej smerom ku dedine Vernár a Králova hoľa bola o pár minút vysoko nadomou
Sem - tam bolo treba síce bicykel preniesť cez padnutý strom, alebo vytlačiť hore kopčekom, ale stálo to za to. Pohľad zo Smrečinského sedla je priam kalendárový
Odtiaľto to už boli prevažne krásne zjazdy, až do Vernáru. Kráľova hoľa sa odtiaľto javí akoby na skok, ale je to poriadny skok :-D
Teraz ma už čaká iba asfalt, hore do vernárskeho sedla, dolu na Pusté pole a na sedlo Besník. Opať pohľad na prejdený hreben od Kr. hole až po Vernárske sedlo
Kúsok dolu je premeň Hrona, ani som netušil, že je až tak výdatný
Tu moje fotky končia, pretože som sa ponahľal domov. Aj keď je to dosť dlho po asfalte, Horehronie milujem, je to nádherný kraj, cesta ubehla ako voda, popri Bystrici a Zvolene som už myslel na jedlo...
Odporúčam tento výlet, moje hodnotenie je 1.
STEVO
