Rozvedená mamka s dieťaťom si po rokoch šetrenia spravila radosť a zašla do Tunisu, na „dovču“. Moletné blondínky z Európy sú pre mužskú časť miestnej populácie erotičnoexistenčným snom. Jednak je moletnosť znakom plodnosti, a druhak, každý Európan spokojne tuleniaci sa na pláži je v oku nezamestnaného beduína boháč.
Čo arabskí muži ovládajú dokonale, je tokanie pri splne mesiaca (žena sa cíti byť ženou). A tak sa stalo, že z náhodného oslovenia a romantickej prechádzky vzplanula vášeň, ktorej detailný popis by ašpiroval zaradiť sa do blogérskej kolonky 18+.
Ehm.. Túto kapitolu vynecháme...
Začali si s Hasanom plánovať budúcnosť. Zoznámil ju so svojou početnou rodinou. Prijali ju vrelo a ľudsky. Habibi sem, habibi tam. Hasanovi bratia uznanlivo pokyvkávali hlavou, že má dobrý vkus a ticho závideli skvelú budúcnosť v srdci vysnívaného kontinentu. Konečne mohol legálne emigrovať.
Prvý „multikultúrny“ šok po príchode na Slovensko schytal vo chvíli, keď si ho nevesta preniesla cez prah svojho panelákového bytu. Hasan si roh hojnosti imperiálnych kolonialistov predstavoval úplne inak.
Po niekoľkých týždňoch oťukávania zistil, že so svojou neznalosťou reči a slabšom povedomí o excelovských tabuľkách je, logicky vzaté, odsunutý do pozície manuálnej sily. Ak by túžil tvrdo pracovať, plat pri lopate bol o čosi väčší, ako lopatový plat Tunisana v Tunise. Čo však bolo vyššie neporovnateľne, boli životné náklady. Neveriacky hľadel na cenovky v obchodoch, z čísiel na benzínovej pumpe sa mu zakrútila hlava. Netušil dokonca ani to, že existuje čosi, čo voláme vykurovacia sezóna.
Na rad prišiel záložný plán – Nemecko. Odcestoval za prácou, v nádeji, že blahobyt, rodinný život a sľubne rozbehnutá kariéra brigádnika-kebabistu sú kombinovateľné. Po troch mesiacoch pretĺkania sa zistil, že nie. Jeho životné poznanie bolo obohatené o skutočnosť, že aby mal nárok na ľudsky prijateľné sociálne dávky, mal radšej tokať na Nemku. Vrátil sa smutný na Slovensko.
Hlboká frustrácia zo zrúcaných predstáv o životnej úrovni v šiestom najbohatšom regióne Európy (kto by nevedel, tak v Bratislave) ho priviedla naspäť ku viere. Priniesol si do paneláku koberček.
Ani všemocný Najvyšší však nezmenšil jeho psychické trápenia, pri miešaní v ten deň desiatej kávy v malej kuchyni s výhľadom na novembrové sídlisko. Chýbalo mu more, hviezdnatá obloha, spev muezínov, vôňa púšte a pohoda. Mužovi v domácnosti nepridalo ani to, keď z kočíka zaplakal nedávno narodený Hasanko. Praskli mu nervy a prvý krát udrel svoju habibi. Prišiel ďalší z radu multikultúrnych šokov. Pre neho. Ostro protestovala.
So slovami, „tu sa nedá žiť“ si Hasan zobral (jej) peniaze na letenku a odcestoval do vlasti.
No a tu niekde sa príbeh končí.
Ponaučenie: Nie je dôvod na paranoju zo záplavy (prevažne ekonomických) utečencov. Aj keď je pravdou, že Tunis "naši" mierotvorcovia (zatiaľ) nebombardovali.
Čisto hypoteticky pripadá v úvahu Bruselská opcia číslo dva: Utečencov zlobotomizujú, nadrogujú, podplatia alebo inak presvedčia, že sú už na západe. Tom, čo ho videli v televízii. Účet za „starostlivosť“ zaplatí spoľahlivý politický nástroj – eurofondy. Robert bude tradične výrazne a jednoznačne, za i proti.
Pé-eS: Potom si ale, milí ficobijci, chystajte kartóny diazepamu, bo nový predseda sa možno bude volať Marian Kotleba.
