Pohľad na scenériu Tatranských štítov, hrdo vztýčených z húšťavy banánovníkového pralesa by potešilo oko nejedného teplomilného estéta. Ale fakt je ten, že polrok povinne strávený v pľušti a kose nám miesto šťavnatého Zvolenského ananásu prináša akurát tak hrušky a jablká. Chtíč exotických chutí homo domestificus 21. storočia je tak odkázaný na import. A tak to asi má byť. Lenže...
Prechádzate sa v obchode „v zdravom oddelení“ a z debničiek nám dobre známych ovocín a zelenín počuť samé cudzie reči. Paradajka zo Španielska, paprika z Maroka, cesnak priplával z Číny... Dáva to logiku? Môže byť potravina, ktorá precestovala 15000 kilometrov lacnejšia, čerstvejšia a zdravšia, ako naša domáca? Asi tomu nerozumiem a ide o prirodzenú súčasť nášho veku, že svet je skrátka „na hlavu“. Čert ber logiku. Má to však ďalší háčik – ekologickú stopu.
Dôkladne triedime odpady. Papierové obaly hop do modrého smetiaku, mikrotény šup do žltého, poniektorí kvôli tomu veci aj rozpitveme, aby sme v pocite sladkej recyklovanosti potešili svoje moderné svedomie. No podstata opäť unikla. Decká sa dnes na školách učia o tom, že lodná doprava je najčistejšia. Platí to možno na Baťovom kanále či Dunaji, ale je to... presne naopak! Medzinárodná lodná doprava (cargo ships) patrí suverénne medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia, a zďaleka nejde o „absurdný“ prepravený objem tovaru vďaka scestovaným cesnakom na linke Šanghaj – Prievidza.
Pointa je v tom, že v snahe ušetriť prevádzkové náklady sú dnes lodné motory úmyselne konštruované a nastavené tak, aby spaľovali akékoľvek tekuté palivá. V praxi to znamená, že ropný tanker s výtlakom dajme tomu 200 000 ton, kým obopláva zemeguľu z bodu á do bodu bé kľudne spáli, a teraz sa podržte, aj desatinu svojho vlastného nákladu, t.j. surovej ropy. Aké svinstvá pri tom vznikajú a kde končia si môžete domyslieť sami. Problém jest v tom, že na lode operujúce v medzinárodných vodách sa nevzťahujú žiadne právne záväzné normy a predpisy. Zrátané a podtrhnuté, milióny ton ropných exhalátov v moriach a oceánoch len preto, aby naše zeleniny videli kus sveta.
Ak sa chceme správať zodpovedne a „pokrokovo“, je tu ďalšia výzva: Pozrime sa svojej budúcej zeleninke v obchode nie len na meno, ale aj na priezvisko. Obchodné reťazce robia iba to, čo im dovolíme. Malý bonus na záver. Správnou voľbou podporíte naše ruky, naše poľnohospodárstvo.
Je to skoro ako s prezidentmi, len výber je ľahší. A dôležitejší ,o)
