Najprv fakty.
Výsledkom prevratu* na Ukrajine je štát na pokraji spoločensko-ekonomického kolapsu, ktorý momentálne riadi tzv. dočasná vláda na čele s premiérom, Arsenijom Petrovyčom Jaceňukom, ktorý včera podpísal politickú časť asociačnej dohody s EÚ. Únia teda vyjednáva a ratifikuje zmluvy s človekom, ktorý na výkon svojej funkcie nemá (podľa Ukrajinskej ústavy) mandát.
Krym sa na základe referenda miestneho obyvateľstva stáva integrálnou súčasťou RF. Referendum je podľa predstaviteľov EÚ a SŠA neplatné, pretože prebehlo v rozpore s ústavou.
Rozpor je evidentný. Na strane jednej podpisujeme zmluvy s človekom, ktorý „nám“ vyhovuje, na strane druhej odsudzujeme referendum, ktoré „nám“ nevyhovuje. Oba prípady majú spoločnú črtu, sú podľa ukrajinských zákonov protiústavné. Typickou polopravdou je aj tvrdenie, že ruská armáda obsadila Krym, pretože na polostrove bola dávno legálne prítomná na základe skôr uzavretých zmlúv.
Vďaka obsadeniu** územia Krymu sa členovia Európskej komisie a Európskej rady dohodli na uplatnení sankcií voči RF, vo forme zákazu cestovať na územie EÚ a SŠA niekoľkým desiatkam ruských a ukrajinských politikov a „blokády“ banky Rossija. Ide o prvý krok opatrení, ktoré je Únia spolu so SŠA pripravená rozšíriť.
Nasleduje môj výklad situácie:
Obsadenie Krymu je po medzinárodnoprávnej stránke iste sporné. Na strane druhej, bolo iba otázkou času, kedy by naň prenikli bandy nacionálnych extrémistov zo západu a mohlo byť vymaľované na omnoho vyššie číslo ako tých vyše 100 mŕtvych a 1400 zranených v iných oblastiach. Putin spravil zo svojho postu jedinú možnú vec, reagoval rýchlo a správne.
Pre ľudí, ktorí si až dodnes myslia, že Majdan priniesol Ukrajine nádej na potrebné reformy a ekonomickú prosperitu, že po zbavení sa „zlého Janukovyča“ už bude lepšie, budú možno zaujímavou informáciou profily členov novej dočasnej vlády, napríklad, ministra vnútra, Arsena Avakova, ktorý bol trestne stíhaný za defraudáciu štátneho majetku, istý čas hľadaný Interpolom a v roku 2008 vlastnil majetok v hodnote 385 milónov dolárov, alebo prvého vicepremiéra Vitalija Jarema, ktorý v daňovom priznaní zabudol priznať miliónovú rezidenciu, a je vo viacerých nedošetrených kauzách spájaný s organizovaným zločinom.
Nie som diplomat a preto je mi, priznám sa, zaťažko rozpoznať praktickú hodnotu signálu vydaného Úniou v podobe avizovaných sankcií. V súčasnej podobe sa javí skôr ako prejav malého sopliaka, ktorý sa hádže do blata, pretože mamka mu nechce kúpiť „hento lietadielko“. O to humornejšie znejú aj vyjadrenia napríklad francúzskeho ministra obrany Le Driana, že je: „čas na rozhodnú diplomaciu“. Čo je naopak, znepokojivé, je formulácia Európskej komisie o možných „hlbších hospodárskych sankciách“. Je nepochybné, že Ruská strana v takom prípade zavedie zrkadlové protiopatrenia.
Čo to znamená pre Ukrajinu:
Ukrajinská ekonomika je užšie spätá s Ruskom ako s EÚ. Nejde iba o absolútne čísla, kde Ukrajinský export do Ruska predstavuje cca 25% celkového exportu, ale aj o trh práce, spoločné podniky, atď atď... V dobe, keď saldo jej obchodu predstavuje 30 mld. dolárov ročne, je šialené robiť rýchle pokusy s preorientovaním sa na Európske trhy.
Čo to znamená pre Slovensko:
Rovnako tak, obmedzenie vzájomného obchodu, straty pracovných miest, trhov, a v prípade vážnej eskalácie súťaže, kto koho „presankcionuje“, nachystajte si peňaženky, dovoz plynu a ropy z Ameriky bude o kus drahší. Potravinársky sektor na Slovensku sa môže tešiť už dnes, pretože Únia v snahe „motivovať“ Ukrajinu ku „korekcii“ zahraničnej politiky ruší clo na jej export na trhy EÚ. Opäť bude zaujímavé časom vyčísliť dopady na náš trh práce.
To, že Slovenskí politici v exekutíve štátneho aparátu a parlamentu naprieč celým politickým spektrom nereprezentujú stanoviská a názory väčšiny nášho národa je evidentné už celé roky. Jednotná línia jedinej Európskej pravdy (v tomto prípade, praktickej politiky štýlom: hoďme sa o zem) je silnejšia. Darmo to Richard Sulík v prípade Eurovalu skúsil (a za to mu, všetka česť), napokon aj on sklopil uši a hra pokračuje.
Celý balík informácií o aktuálnej Ukrajinskej problematike výdatne zahmlievajú aj naše médiá, ktoré ignorujú, resp. nespájajú závažné súvislosti. EU momentálne pribrzdila rokovania o plynovode „Južný prúd“, ktorý má obísť Ukrajinu a prepravovať ruský zemný plyn do južnej a strednej Európy cez Balkán. Na výstavbe sa zaviazali podieľať Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Grécko, Slovinsko, Chorvátsko a Rakúsko. Do roku 2018 mal prepravovať viac ako 60mld kubických metrov plynu ročne. Akciu z ruskej strany zastrešuje Gazprom, ale išlo by o úplne nezávislé distribučné konzorcium a priamu konkurenciu severným trasám (ktoré majú pod palcom Nemci). T.j., zazmluvnené krajiny tiež môžu zabudnúť prinajmenšom na rýchlu diverzifikáciu tejto strategickej suroviny (nie zdroja - dopravy). A stavím sa o čo chcete, že niekomu tento stav sakramentsky vyhovuje.
Za všetky nezmysly, ktoré v našich médiách odzneli, a odzneli ich stovky, uvediem ako príklad aj tento: v článku uverejnenom na portáli cas.sk, datovanom 23. 2. 2014, s názvom: "Revolúcia nášho východného suseda: 7 dôvodov, prečo na Ukrajine tiekla krv", začina text vetou: „Snajperi nasadení vládnymi jednotkami zabíjali demonštrantov, ľudia túžiaci po zmene boli vyzbrojení tyčami, pričom nebojácne odolávali policajným jednotkám.“ Pýtam sa, koľko autentických videí ešte musíme vidieť aby sme pochopili, kde konči pravda a začína propaganda. Píše sa rok 2014, každý z nás, dokonca i fyzicky hluchí či slepí máme možnosť porovnávať, opakovať, skúmať, hľadať zdroje, overovať a študovať. Koľko ľudí v histórii by za túto možnosť aj život položilo.
Na margo sankcií, sú len tri možnosti:
najhorší prípad A) - ide o premyslený detail väčšieho celku.
horši prípad B) - v Bruseli vládne duch nekompetentnej idiocie. alebo..
najlepší prípad C) - „chlapci“ si zas honia egá, kto má väčšieho (prekladá sa ako: zachováme si tvár).
Nech je to ako chce, záujmy občanov ich vlastného tábora sú ako zvyčajne na poslednom mieste. Ukrajinských detto. Samozrejme, v mene demokracie.
-----------------------------------------------------------------------------------
*prevrat - keď nám vyhovuje, používa sa výraz revolúcia, keď nám nevyhovuje, používa sa výraz puč.
**obsadenie - keď nám vyhovuje, používa sa výraz oslobodenie, keď nám nevyhovuje, používa sa výraz anexia.
Pozn.: ozbrojený vagabund – keď nám vyhovuje, bojovník za slobodu, keď nám nevyhovuje, terorista.
