Inak povedané, zlodej verí, že kradne každý, a prostitútka nepochybuje, že kúpiť sa dajú všetci.
Možno i preto pán Juncker, nám východoeurópanom cez médiá odkázal, že sme pokrytci.
„Naši zástupcovia“ na európskom fóre, v zúfalej snahe obhájiť otčinu dodávajú: „Nehnevajte sa na nich, herr predseda. Slovač je hlúpa, netolerantná a nedovyvinutá. Dajte nám trochu času, poeurópštime ich.“ Pri pohľade na zoznam hlasujúcich v EP poľahky zistíme, že hujerstvo nepozná vnútrostranícku príslušnosť. Jedinými „stavovcami“ z tlupy ostali dvaja, Jana Žitňanská a Richard Sulík.
Kádrovanie na diaľku cez Internet má svoje slabiny. Napriek tomu si neodpustím: Pán Juncker je profesionálny politik celou svojou bytosťou. Od chvíle, kedy ako 20 ročný vstúpil do Sociálno-kresťanskej strany, iný status nikdy nepoznal. S jedinou drobnou výnimkou...
Pán Juncker si stihol odskočiť do pozície guvernéra Svetovej banky. Od tých čias tvrdo presadzuje ideu ekonomicko-politickej centralizácie Európy a medziiným ho možno pokladať za jedného z „otcov“ Eurovalu.
Mnoho popredných ekonómov (všetkých si nekúpili) už v roku 2011 upozorňovalo, že 240 miliardový záchranný balík pre Grécko je totálny nezmysel. Jednak preto, že čisto matematicky nestačí na pokrytie splácania úrokov z úrokov..., ale predovšetkým preto, že pod pokrievkou pomoci členského štátu pomáha veriteľom a teda pomoc Grécku by mala byť prekvalifikovaná na „podnikateľskú dotáciu“. Politická línia „Junckerovho socializmu“ prevalcovala zdravý rozum a tak tu dnes máme rok 2015. Nevyriešilo sa nič. Banky (predovšetkým nemecké) si pripísali 240 milárd a Grécko je v... áno, tam.
Rozclivievame sa nad obrázkom preplneného člna. Morálna dilema zasiahla srdce. Lenže, dámy a páni, vo svete nie je milión ľudí, ktorí snívajú o lepšom, bezpečnejšom svete pre seba a svoje rodiny. Sú ich tisícky miliónov.
Čo ma skutočne mrzí je iná vec. Omega, ktorá nás možno raz, keď prídeme k rozumu, prinúti vrátiť sa ku Alfe. Európan kvičí až vo chvíli, keď sa jedná o jeho peniaze, jeho bezpečnosť, jeho životnú úroveň.
Základný level človečenstva sme chrumkavo zaspali. Pretože dôsledne humánne a čestné by bolo nahlas protestovať už vo chvíli, kedy anonymným civilom pod pláštikom boja so svetovým terorizmom posiela naša "elita" ohnivú smršť demokracie. Demokracie, ktorú sám „Západ“ zúfalo potrebuje. Tej demokracie, o ktorú musí každý z nás poctivo zabojovať každý deň. Presne tej demokracie, ktorú tak radi vymieňame za stav bankového konta, keď príde na lámanie chleba.
Na margo žoviálneho pána Junckera, je na mieste otázka - koho záujmom slúži? Čo sa tak úpenlivo snaží, spolu s armádou výborne zohraných úradníčkov vybudovať? Mám na to jediný výraz – Eurodegenerácia.
