Tak sme sa dozvedeli, že v piatok (14. 8. 2015) k nám na súkromnú návštevu zavítal šejk Mohamed bin Rašíd Al-Maktum. Prišiel podporiť svojho syna, princa Hamdana na dostihy v Šamoríne, ktoré mimochodom, s prehľadom vyhral.
Na tomto fakte niet nič poburujúce. Napokon, dostihy v sebe nesú punc „lepšej spoločnosti“ a koníkom s púšťou v krvi svieža slovenská tráva zaiste chutila.
Nafúknutá „udalosť týždňa“ však načrtla zopár kontroverzných momentov a interpretácií. Diplomatický protokol je ohľadom súkromných návštev verejných činiteľov nejednoznačný. Môže sa stať, že v jednej krajine hosťa s avízom „súkromne“ so všetkou zdvorilosťou na oficiálnych miestach ignorujú. V inej ho čakajú nanútené hymny, armáda hostesiek a čestná letka až na hranice vzdušného priestoru. Zdá sa, že našim končinám pasuje zlatá stredná cesta – úslužný minister vnútra nastúpený na koberci, spolu s pestrou výstavou policajnej techniky.
Tváriť sa, že „turista“ vystupujúci z dokonalej kópie Air Force One, obklopený troma tuctami majiteľov diplomatických pasov je smrteľník by bolo zaiste urážkou svetovej oligarchie. Ale po zuby ozbrojená sprievodná kolóna pripomínajúca inšpekčnú cestu Saddáma Husseina do ktorejsi Kurdskej provincie v časoch najväčšej slávy, predsa len, vzbudzuje trochu pozornosti.
Mohamed bin Rašíd Al-Maktum je v Spojených arabských emirátoch pokladaný za osvieteného panovníka. Petrodoláre investuje do budúcnosti, o bohatstvo sa rozumne delí s občanmi, Dubaj sa stal pojmom.
Snaha o „modernosť“ v kontakte so Západom má prazvláštne rysy. Okrem titulu šejk má dedičný vládca aj titul - premiér. Nič proti Mohamedovi, no keď sa hlava absolutistickej monarchie prenálepkuje na premiéra (kancelára, ministerského predsedu), je potrebné aktualizovať učebnice politológie.
Dovolím si, bez štipky poddanskej pokory ku kráľom, ako typický závistlivý zápecník, poslednú poznámku: Je milé, keď sa arabský korunný princ druží so slovenským korunným princom. Mať dobré osobné vzťahy je fajn, a prax výkonnej moci v ich kráľovstvách je v mnohých ohľadoch podobná. Jeden výrazný rozdiel ale ostal – tančeky feudálov v Slovenskom emiráte platia výhradne poddaní. Pevne verím, že v súlade s tradíciami ich platili aj tentokrát.
Takže nabudúce, pán Kaliňák, uberte na majákoch i manévroch. Pokrokový šejk určite chápe rozdielnosť kultúr. Napríklad tú, že keď sa v Európe povie súkromne, znamená to SÚKROMNE. Bez urážky na cti.
Ak nám teda, ešte nejaká kultúra ostala.
