V pridelenom sektore hlásim pozitívny nález. Na tretej planéte hviezdy (súradnice v prílohe) žije inteligentný živočích, zvúci sa: človek.
Ide o vysokosocializovaného tvora, ktorý sa vyznačuje talentom manipulácie. Mieru jeho úspechu v skupine určuje predovšetkým schopnosť manipulovať s jedincami svojho druhu prostredníctvom klamu a sebaklamu. Túto schopnosť nemajú jedine veľmi mladé jedince, cca do troch rokov života. Neskôr sa naučí klamať každý zdravý jedinec. Formy sú rôzne a závisia na stupni jeho inteligencie.
Hierarchicky najnižšie sa v človečej spoločnosti nachádzajú človeci, ktorých klamstvá sú buď príliš jednoduché, alebo nemajú dosah na vyšší počet spolučlovekov v okolí. Veľmi radi sa medzi sebou klbčia o kus potravy, ktorú získavajú za činnosť nazývanou práca. Nájde sa však aj nemálo prípadov rôznych foriem individuálneho či skupinového parazitizmu. Z aspektu vnútornej motivácie jedinca, väčšina človečej práce má jediný zmysel – zhromažďovanie vecí.
Ak sa človečí jedinec uchádza o prácu, musí klamať a ukázať sa v lepšom svetle než v skutočnosti je. Ak by priznal, že je lenivý, chorý, nekompetentný, alebo rád kradne (pravdou je, že väčšinou aspoň jeden bod platí) prácu by nedostal. Rovnako postupujú poskytovatelia práce. Ak chcú mať zo zamestnancov efektívny úžitok, musia im za čo najviac práce zaplatiť čo najmenej peňazí, nesmú však túto skutočnosť priznať, naopak, radi pestujú dojem, že im na človekoch záleží a organizujú pre nich rôzne hry a súťaže, kde človek-zamestnanec pestuje predstavy vlastnej dôležitosti a jemu milej človečej perspektívy.
Na vyššom stupni stoja človeci-veľkopodnikatelia a združenia manažérov, nazývaných aj korporácie. Zmyslom ich existencie je predať populácii čo najviac výrobkov alebo služieb, bez ohľadu na ich spoločenskú prospešnosť. S obľubou pri tom tvrdia, že je to vo verejnom záujme, alebo nejak inak extra super výhodné. Trendom je tiež pravidelná inovácia výrobkov a služieb, kde ide o to vymyslieť, ako danú nepotrebnosť zahaliť hávom potrebnosti, cenu za ňu zväčšiť a výrobné náklady eliminovať na najnižšiu možnú úroveň. Tento proces je jedným z nástrojov tzv. trvalo udržateľného rastu.
Špecifické skupiny živočíšneho druhu človeka tvoria vyšší manipulátori z povolania, ktorí majú monopol k tvrdeniam čo je a čo nie je pravda, pričom radi využívajú nižšie kasty pre svoje ciele. Typickým príkladom je duchovenstvo a viera v posmrtný život (smrti sa tieto živočíchy veľmi boja). S obľubou sa medzi sebou v mene kvalitnejšej pravdy vraždia, ale jednu vec majú spoločnú: nadovšetko ľúbia svojho Stvoriteľa a on ich za to ľúbi tiež.
Extra skupinu predstavujú vodcovia más, ktorí sa zvú politikmi. Recept na úspech človečieho politika je jednoduchý: tvrdiť niečo, s čím súhlasí čo najväčší počet jeho potenciálnych voličov a ponúknuť dôveryhodnú ilúziu riešení problémov ktoré ich trápia. Je nevyhnutné verejne deklarovať, že to vykonáva výhradne pre ich blaho, že na nich často myslí a rád pre vyššie ideály obetuje svoj život. Časom sa takmer vždy ukáže, že išlo o klam a sklamané voličstvo sa z pomsty rozhodne pre iného klamára. Nový politik použije rovnaké argumenty ako o dve-tri generácie starší politik (tie si už nik nepamätá), ale nesmie zabudnúť obviniť svojho predchodcu z klamstva.
Absolútny vrchol spoločenského rebríčka človečej spoločnosti tvorí len niekoľko exemplárov supermajiteľov a vydavateľov špecifického tovaru - peňazí. Vedomí si svojej málopočetnosti a neobľúbenosti žijú vo vzájomnej symbióze, nevystavujúc sa očiam verejnosti viac, ako je nevyhnutné. Človeci-supermajitelia sa radi stretávajú s človekmi-politikmi za účelom koordinácie, ako výhodne oklamať naivné človečie masy. Pretože vlastníctvo (spoluvlastníctvo) štátov je delikátnou záležitosťou, žiadny majiteľ sa svojim vlastníctvom nechváli, ba naopak, klame o svojom vlastníctve a bagatelizuje ho.
Niektorí zo supermajiteľov pochopili, že rozdiel medzi veľkou a neobmedzenou mocou spočíva v monopole na vydávanie peňazí, ktoré sú (s výnimkou malých izolovaných skupín žijúcich na odľahlých miestach planéty) základným motívom jednania jedincov druhu na všetkých úrovniach spoločenstva. Spolu s obchodovaním s obchodmi (ktoré nazývajú finančnými derivátmi) ide o najvýnosnejšiu činnosť, ktorou sa živočích môže zaoberať. Pôvodne bolo vydávanie peňazí prísne kontrolované a peniaze nestrácali hodnotu, pretože boli vyrábané z kovov, ktorých je na planéte objektívne obmedzené množstvo. Množstvo peňazí v obehu sa prudko zvyšuje. Pravidelne zvyšovaná suma je na strane jednej čistým ziskom pre ich vydavateľa, na strane druhej, čistou stratou pre všetkých ostatných. Všeobecný úzus je, že jav sa volá inflácia a nedá sa s ním nič robiť. V svojej podstate je to klamstvo.
Tento živočíšny druh sa v blízkej budúcnosti bude musieť podrobiť razantnej eliminácii svojho početného stavu. Klamajúcich a sebaklamajúcich človekov je priveľa. Udeje sa to prostredníctvom vyhladzovacej vojny vedenej zbraňami hromadného ničenia, podľa uváženia skupiny človekosupermajiteľov a človekovydavateľov, či už po ich vzájomnej dohode, alebo v dôsledku úprimného konfliktu (majiteľom všetkého môže byť len jedna skupina/rodina). Preživším živočíchom bude ako príčina predložené niektoré z osvedčených klamstiev.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadam predmetnú planétu predbežne katalogizovať ako Planétu Klamu. Pokračujem v prieskume smerom k ďalšiemu hviezdnemu systému v súlade s pôvodným programom.
Koniec hlásenia.
