V malebnom prostredí Vinianskeho jazera sa uskutočnilo I. dejstvo drámy akcionárov Transpetrolu. Toto zhromaždenie režíroval sám Ignác Iľčišin. Už mi tam chýbala len kultúrna vložka v podaní speváckeho dua Čečot / štátny tajomník / and company. Momentálne so Stašákom sú dobre a k tomu ešte národne rozospievaní, možno prídu inokedy na ďalšie VZ.
Podľa Ilčišina sú akcie prerozdelené tak, že on vlastní 34 %, YUKOS Finance
49 % a štát 17 %. Bolo zvolené aj nové predstavenstvo. Ako najvhodnejší kandidát na predsedu predstavenstva sa Ilčišinovi javil on sám, preto bol zvolený. Štátni úradníci tvrdia, že Ilčišin „získal“ 34 % akcií podvodom. Vzniká otázka, že prečo sa zástupca štátu / Martin Krivák / zúčastnil valného zhromaždenia. Štát zrejmé stráca istotu vo faktickej rovine, ale je si istý vo verbálnych prejavoch, pri ktorých tvrdí, že je 100 % vlastníkom Transpetrolu. Bude zaujímavé sledovať túto drámu. Pripomína mi to zápas gladiátorov v koloseu starovekého Ríma. Lenže tu podľa mňa už potečie krv naša – daňových poplatníkov.
Pokiaľ Slovensko je právny štát ako sa prezentuje, potom celá kauza určite bude ešte dramatickejšia. Všetky súdy včítane ústavného dali za pravdu údajne Ilčišinovi. Tu už potom niet čo riešiť. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora na takom právnom základe, považujem len za prezentáciu štátnej moci a nie spravodlivosti. Táto kauza prerástla hranice Slovenska. Nástenkový tender to bola len malina, pri ktorom sme prišli o niekoľko stoviek miliónov korún. Toto už nie je hra o fazuľky, ide o miliardy. Kúpu akcií od Yukosu International, považujem za veľmi hazardné politické rozhodnutie. Štátne orgány mali najprv konať v tom smere, aby sa spochybnili súdne rozhodnutia. Podľa dostupných informácií sú všetky vydané rozhodnutia v tejto veci právoplatné. Neviem ako môže platiť opak, že Ilčišin nie je vlastníkom / event. nenadobudol / 34 % akcií Transpetrolu. Len tým, že nie je zapísaný ako akcionár v SCP ? Aká naivnosť. Takí biznismeni by mali byť nominovaní na Nobelovu cenu za ekonómiu, keď dokázali z ničoho zarobiť miliardy, hoci za výdatnej pomoci súdov a štátnych úradníkov. Že Obama je najsilnejší muž planéty, ale byť tak najsilnejší muž na Slovensku, to je už iná káva. Hodinky za 250 eur – fuj, ale náš si dal záležať, kúpil si za 20 „bábik“, pritom myslí národne a cíti sociálne. Vyjadruje to aj silu slovenskej ekonomiky. Dokážeme im / Američanom /, že nie sme žiadni taraji a prďusi / povedal politik /.
„Dobrý“ návrh padol na VZ od Ilčišina, aby Transpetrol sa zlúčil so spoločnosťou IMPERIO REGERE SE so sídlom na Cypre, ktorú vlastnia jeho druzja. Nebilo by to tak do očí slovenskej verejnosti / poznámka autora /.
Navrhujem ministrovi školstva Mikolajovi, aby sa táto kauza zaviedla do učebných osnov, lebo také ekonomické zázraky sa nestavajú nikde inde na svete.
Slovensko radím medzi také štáty ako BURUNDI / pôvodne URUNDI / v Afrike, lebo máme veľa spoločného.
Ignác / prepáč , že Ti týkam /, ale si dobrý..., neviem koľko Ťa stali tí úradníci a koľko ešte budú, ale určite stojí to za to.
