Ja som sa už dávnejšie vyjadril k /ne/vymenovaniu J. Čentéša prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom, za Generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Viacerí právnici považujú rozhodnutie ústavného súdu v tejto veci za diskutabilné.
Rovnosť pred zákonom, ústavný princíp. Snaha poslancov parlamentu je zrušiť sudcovskú imunitu. Z ústavného princípu je zrejmé, že všetci sme si pred zákonom rovní. Prečo aj sudcovia sa nepodrobia tomuto princípu, niet na to žiadny relevantný dôvod. Iste, akceptoval by som funkčnú imunitu, ktorá bezprostredne súvisí so sudcovskou činnosťou t.j. súdnym rozhodovaním.
Kauza, ktorá sa týka voľby generálneho prokurátora už musí slušným ľuďom tejto spoločnosti ísť poriadne na nervy. V podstate nie je to nič iné len boj o moc, jednotlivcov aj skupín a tak získať kontrolu nad dianím v spoločnosti a pretvárať ju na svoj obraz. Silní chcú mať všetko pod svojou kontrolou, chcú mať istotu, že všetko bude tak ako si oni predstavujú.
Istý americký profesor práva sa vyjadril, že to čo počul o pomeroch v slovenskej justícii, nepočul, žeby sa také niečo dialo v inej z krajín EÚ. Máme byť na čo právom „hrdí". Tento stav znamená právnu a ekonomickú neistotu, korupciu, chudobu a nezamestnanosť. Akosi sa začína tento scenár napĺňať. Mňa osobne a predpokladám, že aj ostatných slušných ľudí v tejto spoločnosti najviac trápi, že sa nič zásadné nerobí preto, aby sa tento stav v najbližšej budúcnosti zmenil.
Dostala sa mi do rúk jedna kniha, ktorá sa vo svojej podstate zaoberá tajnými spoločnosťami v minulosti. Na prvý pohľad by sa zdalo, že také spoločnosti existovali len v staroveku a v stredoveku, ale nie je to celkom tak pravda. K napísaniu tohto článku ma okrem iného inšpirovala aj skutočnosť, že Slovenska republika nie tak dávno uzavrela exkluzívnu zmluvu s Vatikánom / exkluzívna pre Vatikán / v tom zmysle, že sa náš štát vzdáva akejkoľvek kontroly finančných záležitostí katolíckej cirkvi, dokonca aj tej časti, kde sa jedna o štátne peniaze. Bez zaujímavosti nie sú súčasné ani minulé divné finančné transakcie cirkvi na Slovensku / kauza Bezák a ďalšie /.
Už aj „normálni" ľudia sú dnes maximálne nahnevaní na to, že ako sa v tomto štáte vykladá a interpretuje právo. Najúbohejšie je, keď človek počuje / nebudem ich menovať / určité právnické „esa" , ako vykladajú / presnejšie prekrúcajú / právne normy.
Všetkých nás zaujíma, že či sa nám život zlepší alebo zhorší v nasledujúcich rokoch. Osobne nemám veľa dôvodov na optimistické vyhliadky. Väčšina obyvateľstva štátu chudobnie a ich životné podmienky sú čoraz ťažšie, hoci na druhej strane podstatne menšia časť obyvateľstva si žije veľmi dobre a stále hoci nie rovnakým, raz pomalším inokedy rýchlejším tempom bohatne.
Väčšina z nás vidí a vie pomenovať problémy, ktoré nás dusia, strpčujú nám každodenný život a robia ho čoraz ťažším a ťažším. Už niečo iné je podniknúť kroky, ktoré ho môžu zmeniť. Krik, oplzlosti a nadávky nič neriešia.
Polícia údajne vyšetruje námestníka generálnej prokuratúry Dr. D. Trnku, ktorý sa veľmi zviditeľnil v kauze Glance House. Neviem, či bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre niektorý z trestných činov alebo policajt požiadal o vyjadrenie D. Trnku pred začatím trestného stíhania.
Určitým písomným prejavom hovoríme motaky. Tento výraz pochádza z väzenského prostredia. Neviem, či ho vymysleli väzni, či príslušníci väzenstva alebo policajti. Ide o text napísaný na väčšom alebo menšom papieri, špeciálnou neviditeľnou technikou, prostredníctvom ktorého obvinení alebo odsúdení podávajú / aj podávali / správy a dôležité informácie osobám mimo väzenského prostredia.
Človeku sa nechce veriť, že aká je drzá, bezhraničná a arogantná kreativita rôznych finančných skupín a jednotlivcov. Na Slovensku akoby sa rozsypalo vrece s firmami z daňových rajov, či už sú to schránkové alebo garážové firmy. Jedna so sídlom na Malte, druhá v Belize, Monaku, v Londýne, ale najlepšie sa mi páčia tie z Cyperskej republiky.
Niektorí „vizionari" už skonštatovali, že Slovenska republika stojí na dne, ohľadom ekonomickej krízy. Z toho konštatovania by vyplynulo, že už nemôžeme padať nižšie. Ja by som povedal tak, že sme na dne, ale ešte budeme padať, čiže skôr prepadať.
V malebnom prostredí karibiku, štátiku Belize / daňovom raji pre podvodníkov / sa nám začína rozrastať skupina zo Slovenskej republiky nedobrovoľne odídených Slovákov. Je potrebné, aby aj v tomto kúte sveta spoznali tamojší obyvatelia kultúrne zvyky a tradície Slovenského národa.
Viacerí „mudrci" hovoria, že Slovensku chýbajú elity. Tento výraz znamená, že sa jedna o ľudí výnimočných. Ja by som to povedal oveľa jednoduchšie, takto mi budú rozumieť všetci.
Hovorí sa, že nádej zomiera posledná. Aj v prípade objasňovania vraždy právnika Ernesta Valka, nám nezostáva nič iné len veriť, že nádej ešte nezomrela. V posledných dňoch sa znovu verejnosť pýta, že ako ďaleko pokročilo vyšetrovanie tejto vraždy. Odpoveď kompetentných je v podstate rovnaká. Vraj polícia podozrieva niekoľko osôb známych v kriminálnom prostredí. Je to rovnaké ako keby sa povedalo, že zatiaľ sa polícia nedopracovala k žiadnym konkrétnym a relevantným výsledkom.
Minister financií Kažimír narieka, že nemôže siahnuť na platy sudcov a prokurátorov. Že nemôže zobrať tým, ktorí zarábajú najviac. Tým nepriamo povedal, že musí to bremeno finančnej krízy v konečnom dôsledku ostať len na pleciach chudoby. Platilo to počas vekov, nemôže to byť inak ani dnes. Boháči bohatnú chudoba padá na „hubu". Rukolapným dôkazom sú banky. Štáty zachraňujú z peňazí daňových poplatníkov, finančných oligarchov - súkromné osoby. Otázka znie : prečo práve tých ?!
Chlapci pijme ho, chlapci pijme ho, až do rána až do rána bieleho.... a tak by sme mohli pokračovať. Každý Slovák pozná text tejto piesne. Čím bližšie je k ránu zvyčajne sa rozvidnieva, ale v našom prípade po požití takej pálenky, čím bližšie k ránu, tým viac sa začína „stmievať" ako rozvidnievať.
V tomto blogu vám predstavím vlastnú analýzu kauzy Gorila, ktorá si vyžaduje určité životné a profesionálne skúsenosti. V predchádzajúcom blogu som skonštatoval, že kauza Gorila je mŕtva vec. K tomu tvrdeniu chcem čitateľovi ponúknuť aj určite argumenty
Ivan Mikloš si len tak zafilozofoval / hoci citoval istého politika /, že koho je možné poctiť honosným oslovením štátnik a koho stačí oslovovať len politik. Podľa jeho výroku štátnikom je osoba - politik, ktorá myslí dopredu, na budúce generácie a politik myslí len do najbližších parlamentných volieb.
V Pravde zo dňa 31.8.2012 na strane 8 sú uvedené opatrenia Vlády Slovenskej republiky, ktoré sa majú dotýkať súčasných aj bývalých policajtov na výsluhovom dôchodku. Na strane 2 sa vyjadrujú na adresu ústavy známe slovenské osobnosti. Navrhujú všeličo, ale základný ústavný princíp - právna istota, ktorý je často pošliapavaný, im nič nehovorí ?!
