Ústava Slovenskej republiky deklaruje, že Slovensko je právnym štátom. Predpokladám, že všetci mi dajú za pravdu, že len deklarovanie tohto princípu, hoci v zákone najvyššej právnej sily nestačí. Život nám už poskytol dostatok dôkazov na to, aby sme tomu slepo neverili.
Obraz o tejto spoločnosti dnes / okrem iných / nám poskytujú kauzy: voľba generálneho prokurátora, disciplinárne opatrenia vyvodené voči Š. Harabinovi a v konečnom dôsledku diskriminačné žaloby zo strany sudcov voči štátu. Politické otázky na slovenskej scéne sa riešia na úrovni stredoveku, ale iná je právna stránka veci. Sudcovia ako všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu sú zrejmé ovplyvňovaní pri rozhodovaní politickým alebo lobistickým tlakom. Sudcovia všeobecných súdov si už vystavili svoju vizitku - obraz medzi vyspelými právnymi kultúrami, ktorý je viac ako biedny. Momentálne je na ťahu Ústavný súd. Tento súd už na samom počiatku mal ako prvoradý problém skúmať, či prezident republiky je alebo nie je v kauze /ne/vymenovania generálneho prokurátora, účastníkom konania. Túto otázku sú povinné skúmať všetky súdy / všeobecné aj ústavný /, pretože v opačnom prípade konajú s niekým s kým konať nemajú. Námietky prezidenta ohľadom zaujatosti sudcov vo veci, znefunkčňujú / vzhľadom na počet sudcov pléna / rozhodovanie súdu. Účelom podania námietky zo zaujatosti sudcov, má byť ochrana spravodlivosti. Podľa môjho názoru, prezident republiky nie je účastníkom konania v kauze /ne/vymenovania J. Čenteša za generálneho prokurátora. Aj vzhľadom na ostatné rozhodnutie ESD sťažovateľa Čenteša, mal by sa Ústavný súd dištancovať od politických a lobistických tlakov. Pokiaľ sa nebude výslovne držať len právneho poriadku štátu, môže sa stať, aj sa stane, že si vytvorí rovnaký imidž ako dnes majú všeobecné súdy. Na tomto konci bude stav, keď budeme môcť skonštatovať, že právny štát to je niekoľko viet v Ústave Slovenskej republiky.
Slúžiť niečomu alebo niekomu / nie zákonu / môže v prípade Ústavného súdu znamenať otvorenie pandorinej skrinky.
Diskriminačné žaloby sú kritizované zo všetkých uhlov pohľadu, hlavne sa kritizuje sudcov, ktorí žaloby podali. Nikto už neskúma pôvod tohto problému. Keď chceme zistiť pôvod problému, musíme ísť až ku kreovaniu špeciálnej prokuratúry a špeciálneho / neskôr špecializovaného / súdu. Vytvoriť najprv špeciálne / koncové zložky / bez toho, aby sme skúmali, či aj policajné zložky sú na sledovaný účel pripravené, bolo predčasné a nezodpovedné. V policajných štruktúrach je veľká migrácia funkcionárov a tiež aj radových policajtov. Nejako podobné sa malo riešiť, ako momentálne navrhuje súčasný minister spravodlivosti, ohľadom všeobecného súdnictva. Mimo nových kodexov konania aj stabilizáciu / zastaviť migráciu / sudcov, čím dôjde k vyššej špecializácii, vyššej kvalite práce a vyššej odbornosti sudcov po línii určitej problematiky. Tieto opatrenia sú racionálne a vytvoria predpoklady pre zrýchlenie a skvalitnenie civilných a správnych konaní. Páčia sa mi tieto návrhy, ale všetko bude záležať ešte od ďalších krokov ministra a samotných sudcov.
