Jednoducho preto, že aj európski lídri vedia, že akýkoľvek objem peňazí by sa do krachujúcich ekonomík EÚ nasypal, „roztopil" by sa ako čerstvo napadnutý sneh v týchto dnešných horúcich dňoch. Od „valu" či od valova nikto nechce odísť dobrovoľne.
Starší určite, ale predpokladám, že aj mladší poznajú veľmi peknú a hlavne poučnú slovenskú rozprávku „O troch grošoch". Chudobný človek zarába tri groše, z ktorých jeden požičiava / príprava deti na budúci život / z jedného sám žije a tretí vracia / svojím rodičom, ktorí ho vychovali a teraz žijú z toho jedného groša / ako dôchodcovia /. Tento skromný slovenský človek žije z toho čo má, nepožičiava ďalšie napr. 3 groše a nezadlžuje sa. Keby tieto počty do „tri" dobre vedeli aj naši politici, nezadlžovali by súčasné aj budúce generácie / alebo po nás hoci potopa ?! /.
Vláda Slovenskej republiky už predstavila „balíček" opatrení, ktoré by mali pomôcť naplniť „vytunelovanú" štátnu kasu. Okrem iného aj 25 % daň z prekročenia určitej výšky mzdy. Istý „mudrc" na kameru povedal, že je to daň za „šikovnosť". Skutočne excelentné. Všetci vieme ako a akým spôsobom sa títo „šikovní" vyberajú a na základe akého kľúča sa dosadzujú na štátne posty a na posty v štátnych v akciovkách. Česť výnimkám, nájdu sa aj čestní, charakterní a odborníci, ale sú v takej menšine, že o nich ani nepočuť.
Je tu rozsiahla prepojenosť politikov na rôzne záujmové skupiny a jednotlivcov. Štátny aparát nedokáže zabrániť šafáreniu a rozkrádaniu verejného majetku na tých najvyšších miestach, záujem je len predstieraný, má to svoju logiku. Za príklad použijem „platinové" padáky - odstupné pre politických nominantov. Táto krádež je legalizovaná a schválená na tých najvyšších miestach. Neskutočné farizejstvo, všetci akože to odsudzujú, ale žiadny politik nepodal návrh do parlamentu, aby zákonom bola taká zlodejina vylúčená. Dôvod je jednoduchý. Z postov „platinových padákov sa často vzostupuje na najvyššie štátne posty a zase naopak, z najvyšších štátnych postov sa zostúpi na „platinové padáky". Kedysi mi jeden politik tento stav vysvetlil tak : predstavme si vrabce na strome. Keď ich vyplašíme vzlietnu, potom znovu si posadajú na ten strom, len na iné konáre. Je to tak aj s politikmi a ich postami, len „posadajú" na iné „konáre". Ani z „gorilích" vajec sa na Slovensku nič nevyliahne....
Ďalší mudrc povedal / bolo to v súvislosti s platinovými padákmi /, že manažérske zmluvy sú tak „nastavené" / rozumej na zlodejinu /. Opýtam sa tak : má niektorý z tých „parašutistov" certifikát od renomovanej svetovej organizácie, že je takým špičkovým odborníkom v danej oblastí ?! Boli jeho výsledky práce posúdené nezávislým / nie slovenským / odborným subjektom ? Určite nie. Sami si stanovia kritéria a sami ich aj vyhodnotia, ako inak, len súper dobre. Štatistika je mágia s číslami, je to iluzionizmus, iná je skutočnosť a iné čísla. Dokážete pripraviť výsledok taký aká je požiadavka. Objektívne pripravená štatistika je nástroj kontroly a riadenia, ale veľmi často slúži aj na manipuláciu a skresľovanie. Keď je niekto taký vychýrený odborník, prečo sa o neho nebijú popredné svetové firmy ?! Slovenská ekonomika si nemôže dovoliť platy a iné výhody ako v Nemecku, vo Francúzsku alebo v USA. Rovnako je vylúčené, aby platy slovenských štátnych úradníkov kopírovali platy úradníkov ekonomicky najvyspelejších krajín, jednoducho na to nemáme. Územné samosprávy tiež hospodária „na obraz štátu".
