Prišla kauza GORILA a začala sa táto dôvera rozplývať ako zmrzlina na jazyku. V kauze odpočúvania politikov VOS, nasledovalo bleskové odvolanie ministra obrany Galka, čo vyvolalo vo mne presvedčenie, že sa tu politici snažia niečo väčšie zakryť. Vo svojom predchádzajúcom blogu som tento postup Radičovej kritizoval, tiež som kritizoval jej vyjadrenie, že čo si to tajná služba „dovoluje", keď odpočúva politikov najvyššieho rangu. Premiérka odmietla možnosť, aby sa odpočúvali tí najvyšší, vrátane nej. Hodí sa na to výrok : „božstvo" si sedí na „OLYMPE" a je nedotknuteľné.
Motív jej konania sa teraz pekne prevalil. Vehementne odmietala a nepripúšťala kontakty s finančnými žralokmi, ale keď jej priamo a verejne Fico špliechol medzi oči kontakty s predstaviteľmi PENTY, jej dovtedy neprelomiteľná obrana sa začala pomaly rúcať. Ale, že ona len v tom dobrom, prijímala vo svojom príbytku „pocestných", nasýtila ich, poskytla nocľah, pofúkala a ošetrila rany. Neskonala dobrota, len škoda, že tej obety sa nedostalo tým, čo ju na Slovensku najviac potrebujú.
Kauza GORILA je dôkazom toho, ako je možné stať sa na Slovensku „žralokom", byť výnimočným, mladým, krásnym a zarábať obrovské peniaze. Recept : skorumpovať politikov a výsledok je zaručený. Možno je to náhoda, nechám to na čitateľa, ale istý vysoký funkcionár ŠtB sa tiež volal Haščák a patril k úzkej skupine „hôrnych" chlapcov okolo generála Lorenca.
Politik má asi v sebe zakódované klamstvo. Funkcionár SMK, pre 60 euro pokuty, zaprel všetko čo sa zaprieť dalo. Tak hlboko klesnúť a pre také prachy ?! Nedá mi nereagovať na zatykanie z posledných dní „veľkého" slovenského mafiána FERUSA. Kukláči na tretíkrát sa trafili, najprv prepadli dom nič netušiaceho a spiaceho dôchodcu, potom dom matky hľadaného Ferusa a na tretíkrát našli v rodinnom dome tam zdržiavajúceho sa samotného Ferusa. Toto nepotrebuje komentár. Predtým obdobný prípad v Prešovskom kraji. K perlám patrí rozklad bytovej mafie, ktorý v celej svojej kráse prezentoval policajný prezident Jaroslav Spišiak. Len chybou krásy bolo, že šéfom bytovej mafie bol policajt Odboru špeciálny služieb z Prezídia PZ a len tak náhodou ešte pred nástupom do polície bol šesťkrát súdne trestaný / recidivista /. Toto sú chrumkavé lahôdky z policajnej kuchyne. Obdobou je hľadanie zločinca / objednávateľa vrážd / papayovcov, Šatora. Tento sa len tak špacíroval po juhu Slovenska. Keďže polícia ho nechala „žiť" prišiel niekto, hovorme mu „pomstiteľ" a vykonal spravodlivosť, ktorú mali vykonať štátne orgány.
Sasanka, nie morský živočích , ale ďalšia politická kauza, v ktorej dvaja páni / Sulík a Kočnér / sa „učili" esemeskovať, hoci pritom ako objekt použili kandidáta na post generálneho prokurátora. Ale že to nič, len tak sa páni „hrali".
Sociológia pozná tzv. „teóriu reintegrovaného zahanbenia". Objektom skúmania sú páchatelia trestných činov. Ja si myslím, že sa hodí aj na menej závažné protiprávne a /ne/ móresne správania. Podstatou je správanie osôb, ktorí sa nehanbia za svoje konania a nemajú pri tom ani za mak výčitky svedomia. Nepripomína nám to Slovensko ?! Vážení politici, dokážete sa aspoň trochu hanbiť a červenať za svoje činy ?! Niektorí dvíhajú dlane na dôkaz, že majú „čisté" ruky. Páni / aj dámy /, po zlodejine neostáva na rukách klasická špina, ale vo svedomí.
