Ako môžeme pozorovať, politici sa skôr spoliehajú na zázrak ako na účinok prijímaných protikrízových opatrení. Amerika nalieva obrovské miliardy dolárov do vytunelovaných finančných domov a firiem. Lídri Európskej únie zatiaľ vyčkávajú, ale mám za to, že rovnako roztočia kolesá finančných dotácii ako v USA. Je to tretia svetová vojna, ktorá bude vedená ekonomickými prostriedkami, hoci nedá sa vylúčiť ani ozbrojený konflikt. Budú aj obete a bude ich dosť. Amerika stále na vojnách zbohatla, ale teraz to môže byť aj inak.
Samotná finančná kríza podľa môjho názoru, bude prechádzať tromi etapami svojho vývoja. Prvá etapa je samotný vznik finančnej krízy so všetkými jej dôsledkami, ktoré ešte dnes nevieme vyčísliť. Druhá etapa je nekontrolované a neefektívne nalievanie obrovských financií do bánk, podnikov a na ďalšie účely. Pokiaľ sa v druhej etape nevytvorí spoľahlivý a efektívny systém na poskytovanie finančných prostriedkov, rozhodne nastane tretia a najhoršia etapa krízového vývoja. Neefektívne premrhanie peňazí, znamená pre ekonomiky totálny kolaps. Nezamestnanosť, bieda, hlad, kriminalita a nepokoje. V tomto treťom štádiu, jednotlivé štáty už nebudú brať ohľad na nikoho, ale budú hasiť svoje vlastné problémy. Nastupuje národný nacionalizmus, či sa to niekomu bude páčiť alebo nie. Politici budú mať snahu sa čím dlhšie udržať pri svojich korytách, preto okrem iného budú zadlžovať svoje krajiny čím ďalej tým viac. Pozor, teraz už je a neskôr bude ešte väčší nedostatok finančného kapitálu a nebude možné si ďalšie peniaze požičiavať. Štátne kasy aj kasy bánk budú prázdne. Zo strachu môžu politici urobiť ešte jednu hlúposť, keď dovolia nekontrolovane tlačiť ďalšie peniaze, v USA už začali. Táto situácia môže znamenať tzv. „veľký tresk“, po ktorom si ani nevieme predstaviť, že čo bude nasledovať. Určite by zavládol chaos, nervozita, nepokoj a strach z budúcnosti. Ekonomika by sa na dnešnú úroveň dostala za niekoľko desaťročí. Všetko to bude sprevádzané hlbokým úpadkom mravov. Zároveň to bude mať aj obrovské spoločensko-politické dôsledky. Z historického hľadiska, diktatúry vznikali práve za takej situácie.
Táto výstraha platí aj pre Slovensko. Už dnes vidíme ako dopadla politika v Maďarsku pod vedením Maďarskej socialistickej strany. Šafárenie s verejnými zdrojmi, rozhadzovačnosť, neschopnosť prijímať hospodárske reformy a ďalšie negatíva. Tu je jasný dôkaz, že čo všetko sú schopní politici obetovať, len aby sa udržali pri moci. Socialisti obetovali túto krajinu a jej obyvateľov hospodárskemu krachu. Zavliekli tento národ na niekoľko desaťročí do chudoby. Hovorím to preto, že aj na Slovensku sú také tendencie. Ľudia by mali vedieť, že rýchle sociálne výhody, trvajú krátko, ale rany z toho sa hoja veľmi dlho a sú bolestivé. Kapitalizmus a trhová ekonomika nejde do kopy so socialistickými maniermi. Súčasná krízová situácia je toho dôkazom. Politici by sa z toho mali poučiť, ale chuť po moci je väčšia.
Hladných po finančných prostriedkoch je stále viac a viac. Nebezpečne sa roztáčajú kolesá verejných výdajov. Čím sa viac dáva tým sa viac žiada. Veľké peniaze zo štátneho rozpočtu sa často prepadávajú do neznáma. Štátny rozpočet bude rýchlo chudnúť a verejný dlh bude nebezpečne tučnieť.
