Zať zosnulej českej herečky Mileny Dvorskej, Ján Dietrich Dvorský sa pred rokmi vyhlásil za mesiáša. Ľudia mu uverili a stovky ho nasledovali. Každý duševne zdravý človek vie, že také niečo je hrozné klamstvo, ale nájde sa vždy veľký počet ľudí, ktorí takých a jemu podobných nasledujú. Túto podobnosť nájdeme aj v politike na Slovensku. Darmo, že nás roky klamú, rozkrádajú ťažké milióny tohto malého štátiku, ale stále im veríme a nasledujeme ich.
Momentálne je v kurze šach-matový predvolebný ťah a to s preukazovaním nahanobeného majetku / Fico, Lipšic /. Títo naši mesiáši dokonca navrhujú, aby sa majetky preukazovali 10-20 rokov spätne. Pri tomto už aj mne dochádzajú akékoľvek racionálne myšlienky. Zaujímalo by ma a predpokladám každého slušného človeka v tomto štáte, že prečo neriešia a nezastavia každodennú zlodejinu a rozkrádanie verejného majetku cez tendre a iné výberové konania. Posledný taký vážny prípad je obchod s emisiami prostredníctvom istej garážovej firmy. Dokonca aj písomné dokumenty sa stratili na ministerstve, ktoré slúžili ako podklad pri rozhodovaní o predaji emisii. Čo k tomu je možné ešte dodať. Toto nedokážu riešiť, ale vedia ako na prípady staré 10-20 rokov. Považujem to za napľutie slušným ľuďom do tváre. Na boj s korupciou sa vytvorila obrovská mašinéria dobré platených úradníkov. Tieto úrady zožrali a požierajú astronomické sumy z verejných financií. Neviem o jednom vážnom prípade, ktorý by bol právoplatne skončený. Dnešné súdnictvo predstavuje mŕtveho chrobáka. Tu by sa mal najprv problém riešiť. Od súdov závisí výsledok, nie vytvárať ďalšie úrady. Politici sa ale neštítia ničoho, hlavne, aby po voľbách ostali pri svojich válovoch.
Prednedávnom, aby istí politici upútali na seba pozornosť voličov, navrhovali, aby žiaci na školách každý deň začínali vyučovanie spevom hymny. Toto údajne posilňuje vlastenectvo. Neviem, kde sa takou myšlienkou inšpirovali, ale bezpečne viem, že istý komunistický diktátor menom CEAUCESCU, také niečo na školách vo svojej krajine zaviedol. Tomu hovorím terno. Tí čo na Slovensku predstavujú ľudské a spoločenské bahno, navrhujú tento spôsob vlastenectva.
Ešte niečo z histórie o klamstve politikov / diktátorov /. Čítal som v jednej knihe ako politické špičky vtedajšieho nacistického Nemecka, obdivovali genialitu vodcu, ktorý geniálne zdôvodnil nadobudnutie obrovských majetkov určitými osobami. Zdôvodnenie bolo adresované nižším vrstvám a robotníkom. Povedal, že bohatí v skutočnosti nevlastnia toto bohatstvo, ale len ho „spravujú" obyčajným ľuďom. Ľudia / robotníci /, ktorých pre svoje politické ciele potreboval, uverili tomu klamstvu.
My voliči by sme mali voči politikom uplatňovať zásadu - jedenkrát a dosť. Klamal a kradol si, preto viac nesadneš do poslaneckej lavice. Verte mi, život na Slovensku by bol iný a aj krajší.