Na samotnej privatizácii, pokiaľ by bola taká aká by mala byť, nebolo by nič nezmyselné. Skúseností slovenskej verejnosti s privatizáciou štátnych podnikov sú horšie ako zlé. Slušne povedané rozkradlo sa čo sa len dalo. Opozícia kritizuje privatizáciu teplárni. Argumentuje sľubom vládnej koalície, ktorá prehlasovala pred parlamentnými voľbami, že teplárne privatizovať nebude. Tento dôvod nie je ten skutočný. Skutočný dôvod bude určite iný, ale nikto z politikov nechce verejnosti povedať ten skutočný, aby zlá povesť slovenských politikov v súvislosti pri nakladaní s verejným majetkom nebola ešte horšia aká je momentálne. Čiže verejnosti sa predkladajú ľahšie konzumovateľné argumenty. Nebude týmto dôvodom skôr fakt, že je tu obáva tých najviac zainteresovaných / politikov / že táto privatizácia bude taká „transparentná" ako tie predošlé, ako predaj emisii a iných štátom organizovaných obchodov ? Je tu obáva jedných, že k balíku prídu tí druhí. Nás sa tu dole aj tak nikto na nič pýtať nebude, preto môžeme „pokojne" spať.
Na Slovensku je v móde, že našinci / privatizéri a ďalší vplyvní / zakladajú firmy v daňových rajoch. Pochybný finančný kapitál sa jednoducho vyvezie za hranice. Firmy často majú svoje sídla v bytoch, garažiach alebo na iných skromných miestach. Nič na tom nemení fakt, že cez ne prúdia ťažké milióny. Sídlo takej firmy doma na Slovensku by bilo do očí všetkým, boli by s tým jednoducho problémy, ale mimo domova je všetko iné. Taká firma môže prísť na Slovensko ako zahraničný investor / privatizér /, prinesie „čisté" peniaze - kapitál, požiada o štátnu dotáciu, daňové prázdniny a iné výhody. Vo vedení firiem sú tzv. „biele" kone, vlastníkmi dosadené spriaznené osoby. Nedá sa vylúčiť, že skutoční vlastníci si pokojne sedia na najvyšších štátnych postoch, nenápadne pozorujú a kočírujú situáciu, pokiaľ je treba, včas zasiahnu, aby veci išli tým „správnym" smerom. Takto pustený finančný kapitál do obehu je už čistý ako ľalia.
Richard Sulík sa prednedávnom vyjadril, že zahraniční investori tunelujú sprivatizované slovenské podniky. Vážení pán predseda, položím takú hypotetickú otázku : nesedia nedajbože / iní by povedali chvalabohu / títo privatizéri, vlastníci sprivatizovaných podnikov aj vo Vašej blízkosti ? Verejnosť / plebs / ťažko sa dozvie mená majiteľov týchto podnikov, ale politické špičky vedia kto sú skutoční vlastníci. Len sa poobzerať okolo seba pán Sulík.
Do doby kým sa teplárne sprivatizujú, treba vyčerpať všetky verejné zdroje, s ktorými tieto podniky disponujú. Nakúpia sa tovary, služby a iné aj nepotrebné veci, len aby sa vyčerpali všetky štátne prostriedky. Nebude sa šetriť ani na odmenách a iných finančných pôžitkoch pre manažérov. Zásoby uhlia, ktoré sú len na niekoľko dní, predpokladám, že vzrastú na rok a viac.
Na verejnosť sa púšťajú len informácie, ktoré sú vopred okresané, vydenzifikované, aby sa ľuďom páčili, hoci na míle vzdialené od pravdy.
