Celé to začalo s jenou otázkou. V jeden jarný deň 2004 sa ma kolegyňa opýtala, či mám chuť ísť do Daubneru. Do čeho ? Moja nevedomosť bola odmenená vyčítavými zrakmi mojich kolegov, ktorí boli zhrozený, že po 2 rokoch v Budapešti nepoznám Daubner. Ten pamätný deň bolo moje prvé rande s Daubnerom.
Počas leta sme Daubner navštevovali veľmi často. Náš intímny vzťah sa prehlboval a Daubner mi odkrýval svoje tajomstvá. Vedel som, že stáť v nekonečných radoch a pozerať sa na sklenené regále plné dobrôt, je iba koketujúca predohra. vedeli sme, že sa s nami Daubner len zahráva a preto sme sa zahrávali aj my. Vyvynuli sme stratégiu "menšieho dráždenia" a pred postavením sa do radu na zákusky a pagáče sme sa ochladzovali neskutočne doboru zmrzlinou. Absolútna nirvána chuťových buniek. Maková, šomlói, joghurtovo jahodová, sachert, mandľová, čokoládová... Hmmm tie najlepšie zmrzliny, aké som kedy jedol. Po krátkom pôžitku som si chuťovú paletu musel vyčistiť niečím slaným. Pagáče z Daubneru sú niečo čo som ešte pred tým nezažil. Absolútne jedničky sú pagáče so syrom gouda, zemiakové a pagáče s tekvicovými semiačkami. Paleta hotová a hŕŕ sa na Bratislavský rohlík a sachert tortu. Kto neochutná nespozná. Skrytá cukráreň v Budapešti s vynikajúcimi výrobkami. Odporúčam každému. Daubner, Szépvölgyi út 50. Dostanete sa tam ak sa s červeným metrom prepravíte na Batthyanyi tér a dotiaľ autobusom č 60 na Kolosy tér. Tam sa už spýtajte nejakej dobrej duše.
