Symbióza prírody a človeka je jediná cesta k šťastnej budúcnosti tejto planéty. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ľudská ješitnosť a nenávisť nepozná hraníc. Človek sa sám vyhlásil za Pána celej planéty a podľa toho sa aj správa. Chce si podriadiť všetkých a všetko bez ohľadu. Bez pokory a úcty, bez tolerancie a trpezlivosti. Bez kompromisu ...
Vlk má v prírode či už sa nám to páči, alebo nie nezastupiteľné postavenie. Príroda to chápe, no štátni úradníci na Slovensku nie. Oni sú ešte stále pod vplyvom, ale...ale už nie pod vplyvom Karkulky z rozprávky, ale pod vplyvom iných rozprávok...rozprávok lobby slovenskej...
Pamiatka zosnulých je síce o duchovne, ale...ale to duchovno sa pomaly začína vytrácať. Tieto sviatky sa stávajú čím ďalej tým viac komerčnejšími a umelými ako aj ľudia. Umelé kvety, umelé sviečky ... A možno by pritom stačilo zapáliť jednu malú sviečku, položiť jeden kvietok, ktorý možno v noci zničí mráz, zašeptať skromnú modlidbu a v tichosti zotrvať v spomienkách ...
Pán tvorstva, človek, si musí uvedomiť, že iba v symbióze s prírodou sa môže ľudstvo zmysluplne vyvíjať.
Protónové centrum a všetko čo sa okolo neho dialo od roku 2009 je zahalené závojom utkaným z tajomna. Občas ho niekto poodkryje, ale ako keby nebol záujem dopátrať sa k pravde. A tak naďalej naši blízki (veď vlastne každý máme niekoho v rodine s rakovinou) nás v bolestiach opúšťajú ...
Policajné autá sú už dlhšiu dobu ozdobené nápisom Pomáhať a chrániť, no na druhej strane náš už dlhšiu dobu polícia presviedča o opaku.
Pán kele bol nielen významným vedcom a cestovateľom, ale najmä človekom s veľkým Č. Človekom s úžasnou charizmou. Všetko čo vo svojom živote robil, robil celým srdcom.
Skúste si predstaviť situáciu, že by myšlienka postaviť garáže nielenže vznikla, ale sa aj realizovala na Pražskom hrade, maďarskom Egri, anglickom Windsore či francúzskom Versailles. Nekultúrne bláznovstvo, celosvetový trapas ?! Zaiste, ale ak sa Slovensko chce za každú cenu zviditeľniť, ukázať svetu svoju kultúrnosť, možnostiam sa hranice nekladú. Samozrejme závisí na uhle pohľadu, ale ten náš slovenský, prezentovaný NR SR je však do neba volajúcou nekultúrnosťou.
Falošný farár...falošné zbierky na onkológiu...morálny hyenizmus je slabé slovo ako charakterizovať konanie ľudí, ktorí sú schopní klesnúť takto nízko, pričom zneužívajú a využívajú dokonca aj utrpenie ľudí na svoje osobné obohacovanie sa.
Hlavné veci sú neviditeľné. To hlavné na stromčeku a na Štedrý večer nie sú darčeky, ale ruka a srdce, ktoré darčeky pripravili.
Na jednej strane je dobré a potrebné, aby sa pri výchove detí okrem hodnotového rebríčka nezabúdalo ani na praktické návyky, vďaka ktorým sa sa dospelosti dieťa bezproblémovo dokáže zaradiť do spoločnosti, na druhej strane je potrebné takéto kroky robiť vyvážene, pretože aj finančná kríza je iba súčasťou morálnej krízy ľudstva.
Situácia v potravinárskom sektore mi pripomína situáciu cez svetové vojny či tesne po nich. Aj vtedy trh zaplnili rôzne náhražky. Všetko sa to ale dialo z dôvodu nedostatku. Dnes je však situácia opačná. Všetkého je síce nadbytok, ale predsa je zloženie potravín rovnaké. Náhražky. Avšak tieto náhražky spôsobujú nielen obezitu, ale podieľajú sa aj na výraznom zhoršení zdravotného stavu ľudstva.
Aj napriek permanentným rokovaniam, auditom či sympóziám, na ktorých štátni úradníci a experti vypracovávajú množstvo odborných elaborátov sa situácia v zdravotníckych zariadeniach nezlepšuje. Chýbajú nielen finančné prostriedky, ale najmä chýba ĽUDSKOSŤ. A tú sa nepodarí prinavrátiť žiadnymi školeniami.
Zákazmi a príkazmi v problematike obezita, ale aj iných nedosiahneme nič. Jedinou zmenou myslenia spoločnosti, čo je beh na dlhé trate sa dá síce pomaly, ale isto dosiahnuť očakávaná zmena.
Petície mali vždy nezastupiteľné miesto v celospoločenských zmenách na celom svete. Pomocou nich sa vytváral tlak na vládne štruktúry a vyjadrovala solidarita.
Zavedenie zákona o ochrane zvierat nezlepší o 100% ich situáciu. Na jednej strane je síce veľmi potrebný, ale jedine v súčinnosti dokonalého zákona a výchovy, začínajúc v kruhu rodiny, pokračujúc v školskom systéme pri celkovom zastrešení tohoto procesu štátom sa môže situácia na Slovensku začať pozvoľne meniť. A zmeniť sa musí v prvom rade myslenie ľudí.
Ak na jednej strane operujeme s pojmami ako národná hrdosť či láska k vlasti, tak na druhej strane nemôžeme očakávať, že hrdosť na splnenie inflačného deficitu nášmu štátu a jeho občanom pomôže stať sa kultúrnou krajinou.
Veci, ktoré často krát končia ako nepotrebné haraburdy v kontajneroch sú zvyčajne tým najcennejším čo človek v živote má. Sú totiž spomienkami. Spomienkami na minulosť, na život. Sú nedozierným bohatstvom, pretože skrývajú životné príbehy.
To, že sa budeme na každom kroku stretávať so sochami Svätopluka, pri ktorých bude ležať zoschnutý veniec z minuloročných osláv ešte neznamená, že Slovensko je kultúrna krajina.
Pomôžu iba systémové riešenia, ktoré sú však väčšinou behom na dlhé trate a výsledky sa dostavia až v dlhodobom horizonte.
