Teda. Cvaknem príchod, na rade je káva. Automaticky hádžem mince, stláčam svoju kávu..., a nič. Vhodený kredit nestačí. Až teraz si všímam na automate nalepený papier, kde mi s poľutovaním oznamujú, že museli cenu nápojov zvýšiť o korunu. Vraj kvôli zvýšeniu dane za predajné automaty.
Daň zvýšila mestská časť, podľa takého a onakého zákona. Nuž, zákon to umožňuje, čo narobím. Faktom je, že daň sa zvýšila pre prevádzkovateľa automatov, ktorý podľa mňa platí dane tak či tak. Ale, ako vždy, zaplatíme to opäť my, zákazníci. Dvihne sa cena – hovorí sa tomu úprava, či už s poľutovaním, alebo bez - a je to. Koniec-koncov, už som si mohol zvyknúť, že všetko máme zdanené X-krát.
Vŕta mi v hlave, čo má mesto s automatom, ktorý je umiestnený vo firme. V súkromnej firme. V zákone ide o odpady, teda asi o likvidáciu starých automatov. Alebo žeby o plastové poháriky? Tak či tak, mne to pripadá ako, hm, ako legalizované výpaľníctvo. Mesto dostane čisté peniaze na ruku, navonok pre nič za nič. Chceš prevádzkovať automat? Zaplať!
Čo ďalej? Budem o takmer tisícku ročne ľahší. Alebo môžem prestať piť kávu z automatu. Možno o to ide pri tom zvýšení dane. No mohli to urobiť aj inak. Rozoslať dotazníky, tam by som vyplnil, že vypijem cca. štyri kávy denne, mesačne je to približne 20 pracovných dní, 12 mesiacov. A tak by som napríklad ja poslal mestu ročne 960,- Sk. Preto, lebo pijem kávu z automatu.
A tak som sa aspoň pobavil a zasmial po prečítaní článku v jednom týždenníku, kde boli rozoberané koncoročné odmeny poslancov, starostov a primátorov. Nie, nechcem ich hádzať všetkých do jedného vreca. Ale už tuším, že tie odmeny majú právom, veď predsa hospodária ziskovo, vykazujú príjmy.
Ozaj, čo keby som ten šek na 960,- posielal priamo pánu starostovi? Alebo len kávu z automatu? S cukrom? Bez?
