Klamlivý odraz v jazere schovávam,
vnútro zaliate nepokojom s otáznikom nachádzam.
Môj strach ťa vidí v bludnom svete,
nechce zhliadnuť tmu v tvojej tichej odvete.
Do sveta blaženosti odletíš na silných krídlach,
ale čo, keď sa vrátiš bez tváre na kolenách.
Zľutovanie zrazu nechcene dostaví sa,
z novej brány ponúknem ti iba kúsok svetla.
Sám si chcel na strmší vrchol šplhať sa.
Chyt farbu, zamaľuj šrámy a vráť sa do svojho sídla.
Stojím na vrtkavom moste a čakám,
kedy hmla zmizne a uvidím ťa s kryštálovým úsmevom na nohách stáť.






