Život je jeden veľký paradox. Aspoň ten môj.
Smeje sa do mučivých ksichtov po zašlej nesláve. Aj mne sa smeje.
Spolu s iróniou osudu sa škeria pod stolom a štípu nepokojné nohy, aby sa pridali tiež. Pridám sa.
Čo iné mi ostáva. Stalo sa. Zhodím klobúk hviezdam, že sa tak dobre nedobre postarali. Zdvihnem bradu a stratím sa v diaľke.
Môj generálny poriadok zašlého života vyhodil si. Zbytočnosti, zabudnuté pozostatky všetkých ex miesia už dlho kompost.
Znamená to všetko a pritom nič. Alebo aspoň zdanlivý poriadok v skrytých krabiciach.
Tajomstvo duší nevyhubíš. Ani nechceš. Chrániš si diplom objavovateľa berryiných skriniek.
Šľaháš pritom ohník očami a ponúkaš teplo.
(inšpirované textom ...lebo život.)
Foto zdroj: http://www.webdesignerdepot.com/2009/12/non-trashy-recycled-and-trash-art/
