Pretože žijeme s vedomím, že na brehu nájdeme vzácnejšie kamienky do vitríny. Morské panny zachránili unavených námorníkov.
Hyeny pahltne roztrhajú srdce. Myšlienky sa vypredajú v tuzexe. Pocit ničoty si poskakuje veselo z nohy na nohu. Na kútiky si ťažká závažie. Pretrieť oči do ďalšieho dňa a čo. A opäť nič. Nádej nezhasína, iba síl ubúda a svetla nikde.
More stojí. Nevie odkiaľ svieti slnko, či mesiac. Kedy sa ukážu? Raz si nájdu miestenku na ten správny vlak. Možno iba blúdia. More žízni a čaká kým sa opäť naplní. Potom už bude pokojné a rovné.






