Pre niektorých len pojem, pre iných neexistuje, pre ďalších najhoršia nočná mora. Zlo vnímam ako zanedbanie základných princípov, ako chorobu, ktorá sa vkradne všade tam, kde je oslabený imunitný systém. Je to nástroj, ukazovateľ nedostatkov a slabín.
Konečne niekto, kto opäť vytiahol túto tému na svetlo sveta. DC a jeho Joker. Jeden skutok za druhým, jedna bolesť za druhou až prišiel on. Ten, čo nič necíti. Už nie. Vytvorili ho okolnosti a činy tých okolo. To nie je jeho obhajoba, on sa v konečnom dôsledku rozhodol sám. Je to však krutá realita opisu nás samotných. Nik sa nepozeral, prečo taký je. Ani mi to často nerobíme, nie je na to čas. Nezamýšľame sa, čo môžu naše činy, alebo “nečiny“ spôsobiť. Netreba chápať všetko, no treba mať povedomie o zodpovednosti. Tá nás doženie. Každý nepovšimnutý negatívny čin, každé nepochopenie situácie, môže niekomu zmeniť život. Človek, čo si hopká na zastávke, nemusí byť blázon, poznám takého, má PAS. Tí, čo sa mu smejú, možno len vytvárajú ranu, ktorú nemusí byť roky vidieť. No potom sa môže uzavrieť a nikdy s nikým neprehovorí. Možno sme sa nepoučili ani z 2. svetovej vojny. O tom, že bola, vieme všetci. Ale o tom, čo bolo jednou z jej hlavných príčin, a kto umožnil vládu psychopata, sa podľa mňa až tak často nehovorí.
Sme v skutočnosti nevzdelaní v podstatných veciach, sme nerozhľadení, sme bez pochopenia.
Sme to často mi samotní, ktorí stoja na prahu temna.
