Štefan Hrodek
Krása mŕtvych stromov.
Ako? Ako môže byť niečo mŕtve, tak krásne a majestátne? Ako? Ako mŕtve môže byť väčšie, ako všetko navôkol?
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nezaradené
Štefan Hrodek
Bez hviezd.
Nočná vychádzka, chladný vzduch, samota. Ticho (prí) moravských chodníkov a jasná noc. Bez jediného oblaku.
Štefan Hrodek
Moderní...?
Ak nie si proruský, si automaticky prozápadný. Ak sa ti nepáči postup a vyjadrenia vlády ohľadom Korony, si automaticky proti očiste súdnictva.
Štefan Hrodek
Keď nenasleduješ.
Príde, nepýta sa. Žiada. Z najhlbšej podstaty, pre teba, z duše. Z hĺbky, z výšky, z lásky. Pre teba. A pre svet.
Štefan Hrodek
Poučení......
Ešte včera som sa bránil, dnes už nie. Dnes už sa pripravujem i na myšlienku, že to možno dostanem. Ľudstvo sa až príliš učičíkalo, že je za vodou, že sa mu nič pripomínajúce stredovek nemôže stať. Môže.
Štefan Hrodek
Bez viny.
Každý čin sa ráta. Jeden nadväzuje na druhý. Spočítavajú sa. A neskôr i násobia. Zlo. Bolo tu od pradávna a každý ho vidí inak.
Štefan Hrodek
Posledný.
Boli sme partia parchantov, vyrastajúci v osemdesiatych rokoch v prímestskej časti nášho hlavného mesta.
Štefan Hrodek
Čo sa to deje?
Som dieťa osemdesiatych rokov. V deväťdesiatych rokoch som dospieval a to, v akom prostredí ma poznačilo navždy.
Štefan Hrodek
My
1.Kto? 2. Prečo? Kvôli komu? Kto je vinný? Kto? Niekto zmačkol spúšť, niekto priamo zabil. No niekto tu spúšť stlačiť dovolil. Emócie, pobúrenie, hnev. Realita, nutná realita dneška. Ale čo skutočnosť včerajška? Kto to bol?
Štefan Hrodek
V kúte.
Sedel v izbe, na posteli, v kúte. Matka hlasno telefonovala, otec s nimi nežil, rozvádzali sa. Keď som k nemu prišiel, bol ako kôpka nešťastia a na otázku, čo ho trápi, odpovedal: „Nik ma nemá rád.
Štefan Hrodek
Učiť orla lietať.
Niekedy mi stúpa tlak, mám chuť prasknúť dverami a už nikdy sa nevrátiť. Práca s nimi nie je vždy jednoduchá, no pomáhajú mi myšlienky na zážitky s nimi, kedy som len ticho pozoroval, čo dokážu.
Štefan Hrodek
....len tak dobrý, ako
Už mám dosť tých sračiek okolo seba! Zrazu všetci vedia, ako spasiť svet. Facebook plný múdrych rád, mail plný múdrych rád. A skutočnosť? Kázať o chudnutí a mať 130 kíl, kázať o rodine a mať doma bodrel – to je realita internetových spasiteľov! A nielen tých.
Štefan Hrodek
Cena
Skvelé, opäť plno zážitkov a ponaučení. A stačil k tomu jeden inzerát. Predať niečo, o čo som sa roky staral a čo je v perfektnom stave je dnes otázkou len jednej veci: peňazí. Áno, ale nie u mňa a tak sa zabávam na tom, čo sa deje okolo mojej predávanej veci.
Štefan Hrodek
vrátiť čas
Stáť, pozorovať, cítiť bolesť. Mať túžbu zasiahnuť, no myslieť si v ten moment, že sa to človeka netýka. Prešlo mnoho dní a vynorili sa spomienky. Spomienky na ten moment.
Štefan Hrodek
Štrasburg.
Zakotvili sme okolo obeda, hostia sa vybrali na výlet a ja som mal pár hodín voľna. Pas, pár drobných vo vačku, to stačilo. Opäť po dlhej dobe zem pod nahami.
reklama
Štefan Hrodek
Chorý
Tu už nie je o čom diskutovať, všetci to vieme. Toto nie je článok na body, ani na slovesnosť, a nie je to ani prázdny výkrik do tmy. Toto je popis konania, pre ktoré som sa rozhodol.
Štefan Hrodek
Vyspelejší.
Dúhové dvere, za nimi neveľká miestnosť. V nej sedem vysmiatych ľudí, zaoberajúcich sa svojimi činnosťami. Zaregistrovali ma. Vzrušene a veselo volajú na asistentku, hlásia môj príchod. Postupne sa zoznamujeme, povedia čo to o sebe a bezprostredne sa vypytujú na moju osobu. Prirodzene, nenútene, veselo.
Štefan Hrodek
Bežný
Vždy, keď prišla na návštevu k mojim rodičom, šiel z nej pesimizmus, ba priam by som povedal, že až jed. Všetko bolo zlé, všetci boli zlí, v týchto veciach nešetrila dychom. Veď dych, je bežná vec. Pekný deň vonku si asi ani nevšimla. Zjavne nebol podstatný. Tak na mňa vtedy pôsobila.
Štefan Hrodek
Svätý
Nepoznám nikoho, kto by prišiel na túto zem ako svätec. Sám som bol prototypom na robenie prúserov a viem, že sa mi ich živote ešte pár podarí. No po každom jednom prešľape si snažím urobiť jasno a veci napraviť.
Štefan Hrodek
Voľba
Si drobná, vojdeš sa do mojich dlaní. Chúliš sa na chodníku. Chcem prísť bližšie, pohladiť Ťa, no v tom zbadám, že sa bojíš. Hlavu otáčaš zvláštnym spôsobom, motáš sa, trasieš. Zostávam stáť, uvedomujem si, že Ťa ľakám, uvedomujem si, že nevidíš. Máš možno len štyri týždne, no Tvoje oči majú silnú infekciu.
