Bežný

Nedávno som ju po dlhej dobe opäť zastihol. Sedela v obývačke u rodičov, popíjala kávu, vzduchom sa šíril príjemný pokoj. Všímam si, že jej vlasy sú iné. Spolu s vlasmi sa zmenili i slová vychádzajúce z jej úst. Sú láskavé, opisujúce krásu všedných dní. Priam hľadia na duši. O vlasy prišla pri liečbe, preto tá parochňa. A ja už si iba domýšľam, že o svoj starý životný postoj prišla pravdepodobne tiež počas boja s chorobou. Zvláštne, ako tvrdé rany niekedy musíme dostať, aby sme si všimli krásny deň. Že niekedy sa musíme dusiť, aby sme si začali vážiť "bežný" dych a to, ako s ním naložíme.