Stojím a pozorujem Ťa. Cítim ľútosť, zamýšľam sa nad významom slova krutosť. No zároveň vnímam, že Ty máš chuť žiť. Že si uhladíš srsť, že ovoniavaš okolie, že jednoducho ŽIJEŠ! Tu a teraz s tým, ako to je.Dala si mi lekciu. Tá lekcia hovorí o tom najcennejšom. O živote a prístupe k nemu. Ďakujem.PS: mača sa zotavuje :-)
6. sep 2011 o 18:46
(upravené 6. sep 2011 o 18:55)
Páči sa: 0x
Prečítané: 779x
Voľba
Si drobná, vojdeš sa do mojich dlaní. Chúliš sa na chodníku. Chcem prísť bližšie, pohladiť Ťa, no v tom zbadám, že sa bojíš. Hlavu otáčaš zvláštnym spôsobom, motáš sa, trasieš. Zostávam stáť, uvedomujem si, že Ťa ľakám, uvedomujem si, že nevidíš. Máš možno len štyri týždne, no Tvoje oči majú silnú infekciu.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)