Co tu robim? Ako som sa sem dostal? Ved vcera o tomto case som bol este stale v mojom parizskom studiu, v tom studiu v ktorom budem aj dnes vecer. Tak co ksakru robim TU , ako som sa dostal SEM, kto su TITO ludia – tie tisice, mozno teraz uz az miliony tvari ktore som uz na svojich cestach stretol a ktore sa mi zdaju tak povedome ked coilen na chvilku zmenim mesto?
Odpoved je zdanlivo jednoducha – v Citta Aeterna som dnes preto aby som s mojim talianskym kolegom a kamaratom potemkinovsky odprezentoval moje laboratorium. Aby som si vypocul potemkinovske prezentacie laboratorii inych, popil kavu, koktejl, podzavotal o tom ze « Ano ano, istotne musime vsetky tie nase europske Living Labs prepojit v siet, v siet co generatorom novych myslienok stane sa, v siet co aj amikom nakope prdel » a potom nasadol do lietadla a znova zazil ten orgasmicky stav ked ten ocelovy okridleny tubus konecne konecne, och ano konecne opusta nadovsetko milovanu Zem.
Alebo som tu preto aby som si splnil resty z minula a v jednom z antikvariatov si kupil prve vydanie Il nome dela rosa ? Mozno, no tento projekt mi zial nevysiel, nazov ulicky kde dotycny antikvariat nachadza sa uz davno zabudol som, a ulicky Rima spletite su.
Alebo som TU preto aby som prosto a jasne v TENTO moment sedel na TOMTO mieste a rozjimal nad docasnostou veci? Spominal na niekdajsiu krasu tohto mesta, krasu ktora v pychu zmenila sa, pychu co vyustila v pad? V pad ktory bol vcera tak evidentny ked som polhodinu cakal na autobus ktory nepresiel pocuvajuc trubenie stoviek, tisicov aut a skutrov «oslavujucich » tak vitazstvo AS Roma nad Laziom? Aby som rozjimal nad tym ci by ich onen mladik ktory si onehda tu, v TOMTO chrame, na TOMTO mieste, kracajuc TOUTO cestou plnil svoje povinnosti flamina dialis , ci by tych pizzaiolov s nagelovanou ofinkou onen dictator perpetii strucne a jasne nakopal v rit so slovami : «Mladi muzi Rima, ci uz vo vas naozaj nezostala ani stipka dignitas? »
Tazko na tieto otazky odpovedat. Mysel uchvatil vichor znakov. V tom vichre strieda spomienka na flamina dialis, ano toho flamina dialis co na koni jazdil (smejem sa :) spomienku na mudrost Numu Pompeia, ano spomienku na toho krala Rima ktory bezpochyby nalezal ku kaste brahmanov. Nech uz sa VTEDY nazyvala akokolvek. Nech uz sa VTEDY a TU nazyvala akokolvek ta kasta ktora, verim, cochvila znova uchopi – aspon na chvilu prosim – otaze sveta z ruk kasty obchodnikov.
A dnes uz je, zda sa, aj papez-kriziak obchodnik. Vsade same sadrove postavicky svatcov, prenosne kostoliky a oltariky. Ved uz z pohanskej bocca della verita si cirkev urobila biznis...
Z tej bocca della verita, ktora mi, potom co som jej do tlamy strcil mojho plysoveho suputnika Ready Teddyho na otazku « Miluje ma? » odpovedala:
« Ano »
