Veľavážený René Cartésius, Ty ktorý sa v svojej nesmiernej skromnosti nazývaš najoddanejším ctiteľom všetkých mužov milujúcich poctivosť a pravdu, verím že nebudeš nič namietať proti tomu ak sa v pár následujúcich odstavcoch pokúsim objasniť Ti ako som pochopil Tvoje odvážne a hlboké slová uvedené Meditationes de prima philosophia . Dúfam tiež že záverom venuješ aj trochu času, ktorého máš istotne na Tvojom posmrtnom lôžku v parížskom kostole St. Genevieve-du-Mont dostatok najmä v týchto pohnutých dobách keď sa k minulosti prihovárajú len nemnohí , mojej námietke týkajúcej sa nedeliteľnosti mysle a že sa nad ňou v lepšom prípade vo výšinách Tvojej autority zamyslíš , či aspoň pousmeješ nad naivitou adepta ktorý Ti píše text iba a iba v tom najlepšom Duchu.