Lietadlo zachvilu opusti zurisske letisko, nasledne mi bude prikazane aby som vypol moj pocitac, coz ucinim. Nasledne, ked uz bude lietadlo nad oblakmi, budem chvilu hladiet dolu – 'bo som, vdaka Bohyni, u okienka – budem hladiet dolu a nasledne zacnem popisovat obrazy poslednych dni. Asi taketo:
16/09 13:30-17:00 Shuttle ma vezie, spolu s ruskonemeckou lingvistkou Lydiou, veselym a postarsim francuzskym gramatikom Perrierom a este jednym portugalskym mladikom menom Jose z horskeho bulharskeho mestecka Borovec na sofijske letisko. Rozpravam Lydii o Mongolsku, ona mi potom poskytuje par nelichotivych nahladov na stav veci v matke Rusii. Nasledne, uz na sofijskom letisku, spolu nakupujeme luxusne bulharske vina (rocnik 1998) za malu cenu, ja jej objasnujem moju coraz obsesivnejsiu ideu o tom ze by sa mozno vyplatilo pomocou genetickych algoritmov « vyslachtit » taku (co najmensiu) mnozinu regulernych vyrazov ktora by co najspecifickejsie popisovala dany korpus. A to dievca mi rozumie.
Take off approachin. Jest teraz nutno pocitac vypnuti 'bo prijde letuska picovati....
...Este stale vidno v dialke Zurich. Je relativne bezoblacno a tak dokonca vidim aj ono ruske koleso ktore mi indikuje polohu zurisskeho jazera
13/09 doobedie: Lietadlo z Parize bolo presne ako svajciarske hodinky a mi do tak uz o pred deviatou hodinou rannou vychadzam z zurisskeho letiska a znajuc ze lietadlo do Sofie mi odlieta az za 4 hodiny nasadam s usmevom turistu na elektricku abych sa nasledne s pocitom cierneho pasaziera nechal odviest do centra mesta. Fotim medveda pred stanicou, potom sa ocitam na nadhernom placku Lindenhof nazyvanom. Meditujem tam na najsevernejsom z kamennych stolikov so sachovnicou. Je nedela, zurisske zvony zvonia – zvonia tak krasne az mam chut zvolat – « kto necul spev zvonov zurisskych ten akoby ani nezil! » Prechadzka pokracuje smerom ku kostolu Grossmunster, pokracujem este kusok k jazeru. Tam som na jednom z prechodov uchvateny skupinou asi tridsiatich svajciarov ktori dobru polminutku svorne cakaju na to kym sa na semafore nezjavi zeleny panacik. Podotykam ze ziadneho auta v dohlade niet. Ona germanska oddanost vseobecnej platnosti Protokolu ma napokon hypnotizuje do takej miery ze i ja – onehda barbar stepi vychodnych na zlych mravoch parizskych odchovany- oddane cakam s masou na zjavenie zeleneho panacika. Cakam a hladim na nedaleke ruske koleso...
...Vali sa vali, koleso karmy, toci sa toci turbina nielen par metrov od mojej hlavy, lez i ta turbina vnutorna...
15/09 vecer A dokolecka dokola desiatky spickovych lingvistov tu tancuju ! V milom podhorskom bulharskom mestecku co tak trocha Pleso Strbske mi pripomina, v hoteli co akoby z oka vypadol vsetkym tym slovenskym hotelom Maj a Druzba a Jednota na parkete za zvukov piesni balkanskych ci Macareny (ano, aj Lambada sa vyskytla :) desiatky lingvistov tu tancuju. Tancuju a piju, slovom: oddychuju. Cely den si vymienali myslienky o NLP (Natural Language Processing), teraz nastava cas zapracovat na vymene genetickeho kodu! Sameho ma samozrejme tiez niektore z pritomnych samiciek lakaju, no pokuseniu odolavam, ved uz zajtra v Parizi uvidim moju milu. No predsa ma hreje dobry pocit, predsa mi « chi » miechu rozochvieva, predsa mi Kundalini do kostrce mlati?
A ja viem cim to je a je to tymto: z poslednej volne dostupnej flasky si nalievam do pohara cervene vino. Za par minut prichadza k baru jeden usmievajuci sa madarsky mlady vedec, hlada vino, nenachadza ho. A tak mu napokon odlievam polovicku z toho mojho, a pohariky strngaju a dve duse – dusa madarska a dusa slovenska – si na co najlepsie vztahy nasich narodov pripijaju.
Uz mozno tusis preco mi, preco Ti, « chi » miechu rozochvieva, uz tusis preco mi, preco Ti Kundaliny nielen do kostrce lez i do kortexu postupne mlati. Neraz bolo napisane: « o jedno Ta istotne nikdy neoberu – o pocit z dobreho skutku »
13/09 rano: Moj internatny sused menom Brahim sa mi vcera ponukol ze by ma rano zaviezol na letisku Karlika z Galije na moj ranny let do Zurichu.Bude to pravdepodobne tym ze ma ramadan, je fascinujuce hladiet na to ako sa vyznavaci viery moslimskej snazia v tomto obdobi dobre skutky konat. Jeho ponuku samozrejme prijat nemozem, a tak ho rano nebudim a radsej sa veziem nocnym busom a potom prvym rannym RERkom na letisku. Pisem mu spravu: « castokrat ma dobra intencia vacsiu hodnotu ako skutok samotny ». Pisem mu spravu a lietadlo potom odlieta z letiska Karlika z Galije, z toho letiska kde sa ludia pohybuju v trubkach potom co ich tam doviezol plne automaticky medziterminalovy vlacik
13/09 vecer: Joo Bulgaria, to je inaa story. Ziadny plnoautomaticky vlacik lez cesty rozmrdane jak aristokratky po party s markizom de Sade; cesty rozmrdane a kone na tych cestach. A nadherna priroda, a ludia mili a zeny vlacne a smacne – necudo, ved i Helena trojska povodom z Thrakie bola.
« Me voila », zrazu som tu, na konferencie RANLP o ktorej som este pred par dnami nemal ani tusenia.
09/09 poobede: Sedim si v tom svojom labaciku v Cite des Sciences, programujem si toho mojho robotika a zrazu prijde sef: «Nechces ist na konferenciu? Radi by sme odprezentovali jeden poster. »
13/09 17:00-18:30 Prezentujem poster mojho kolegu ktory si momentalne vyvaluje sunky na ostrove Reunion. Jedna sa o vyuzitie modelu epizodickej pamate MINERVA2 na kategorizaciu textov. Moje znalosti danej problematiky su sice znacne chabe, predsa sa mi vsak dari zodpovedat vsetky otazky tych co o danu problematiku prejavuju zaujem. Najviac mi davaju zabrat otazky jednej ruskej dievciny menom Maria.
14/09 14:00 Vlastne sa vola Masha. Prave sme dosiahli ciel nasho vyletu – takzvanu Ciernu Skalu. Tam budem najblizsiu polhodinu meditovat , snaziac sa najst odpoved na otazku ci bude lepsie ak sa rozhodnem sa s nou pomilovat. Odpoved prichadzajuca zvnutra je samozrejme : « nie ». A tak potom po meditacii nasleduje navrat do hotela: ona mi hovori o beznadeji ktoraz coraz vacsmi uchvacuje severnu sibir, ja jej popisujem pribeh Milana Rastislava Stefanika...
Nie nie nie. Pre mna k ziadnej vymene genetickeho kodu na mojej prvej ozajstnej vedeckej konferencii. Dal som jej iba chladnickovu magnetku s bulharskym pastierikom co hra na flautu, a par slov: « Keby to nedajBoze v Tvojej krajine zacalo byt naozaj zle, nevahaj a ozvi sa »
No predsa doslo k istej transformacii. Ked za niekolko minut dosadne lietadlo na letisko Karlika z Galije, ked potom nasadnem na plne automaticky vlacik co ma dovezie zase o kusok blizsie k mojej milej, spomeniem si znova a znova na krajinu menom Bulgaria, na krajinu kde su sice rozbite cesty no zeny tak krasne, vina excelentne,syry uzasne: hojnost stredomorska+pohostinnost slovanska+roztopasnost turecka...Spomeniem si na vsetkych tych svedov a nemcov a rumunov a americkeho matematika co mi pripominal bobra, na chorvata a greka s ktorymi som chlastal, spomeniem si na vsetky tie prednasky v ktorych ti ludia povazovali za nadSlnkosamozrejmejsie ze vyznam slova sa da popisat ciselnym vektorom... spomeniem si este na mnohe ine...
...no vsetky tie spomienky budu napokon vymazane z pamati.
...dokonca i pocit ze Europska Unia – onen projekt co bulharsky vidiek s Parizou zjednocuje – je prekrasny projekt...i ten pocit zmizne.
...dokonca i ta veda, ta krasna veda, ta milovana veda co privadza k pravde, i ta veda zmizne...tak ako zmizol pred 2 hodinami ten moj poster na zurisskom letisku
...a ostane len Tao.
Lietadlo dosadlo.
