Scheisse, zut a kurwadrat! To by snad ani nebol vylet Daniela H. keby sa niekde nieco nejako nepoondalo. Menovite – pri nakupe vody, donutov a bagelov ktorymi som sa chcel vybavit na cestu z Chicaga do Denveru som zistil ze volajak postradam moju karticku, kartocku, kartinocku, kartitienku, kartu. Kreditnu. Jedinu.
A k uvedenemu zisteniu doslo priblizne 15minut pred odpravenim vlaku do Denveru v ktorom sa momentalne nachadzam. Len tak tak som ho stihol. Sprievodca uz pri vstupe do vlaku zase zaprudil ze si mam to moje tricko obratit naruby (viz. blog segmentov 4&5); vagon -vlastne akysi geriatricky klub- uplne plny, iba par miest volnych, zvacsa vedla babiciek vsakovakych. Samozrejme ze som si napokon zo vsetkych tych babiciek vybral prave tu ktora najvacsmi kasle. A cuci mi do monitora. A cita si nejaku knizku z ruzovej kniznice ktora jej v priebehu poslednych 10minut uz asi 7krat padla na zem. Ale inac je mila – ako kazdy clovek, ostatne.
Vlak postupne prechadza chicagskymi predmestiami a ja tak mozem permutovat hypotezy, je ich mnoho, vseobecne sa vsak delia na dve zakladne mnoziny: mnozina « napicu » a mnozina « pikacu ».
Hypotezy typu « napicu » maju spolocne toto: Kartu som naozaj stratil, s najvacsou pravdepodobnostou mi vypadla z vacku ked som niekde u Grantovho parku fotil Steady Teddy, pripadne ked som si vyzuval boty za ucelom oplachnutia tvare u milej fontany pri Jackson Av. Hypotezy typu « napicu » sa nasledne delia na dve dalsie podpodmnoziny – 1) v pripade ze su pravdive tie z podpodmnoziny « napicu napicu » tak uz pravdepodobne doslo k tomu ze kartu nasiel volajaky nectnostny obcan – zobrak pripadne businessman – a karticku mi pomaly ale isto tuneluje; ono sa mi tu uz totiz parkrat stalo ze k platbe si nevypytali ani len pin, ani len podpis. Hypotezam typu « jemne napicu » je vlastne to, ze uvedenu kartu nasiel volajaky obcan ctnostny, a k ziadnemu tunelovaniu tudiz nedochadza.
Hypoteza naleziaca do mnoziny « pikacu » je vlastne len jedna, a totiz ze karta bezpecne zostala u pokladnice v Powell's antikvariate na Southwash Av. 828 kam som utekal hned potom co som vycheckoval Sears Tower. Kupil som tam jednoho Learyho, Berkeleyho, Freuda a Teillharda deChardin, vsetko krasne a relativne stare vydania – za skvelych 10 babiek! A bol by som toho kupil i viac ale masinka im tam nebrala kartocku, karetocku, kartitienku moju 'bo ona len puhou visou electronkou jest. A dovtedy som tam s tom kartou prudil, az som ju tam mozno zabudol.
Prienikom uvedenych mnozin je hypoteza « napicu pikacu » o ktorej mozno povedat ze je platna v pripade, ze kartu som v tom antikvariate naozaj nechal, no tipek u pokladne je osobou alebo nectnostou, alebo som ho tak tym mojim vykupom jeho skvelych klenotov takmer za nic (kriza je tu – maju na vsetko polovicne zlavy!) nasral, ze uz mi tu kartu mozno defrauduje
Tak ci onak, stav je nasledovny: caka ma priblizne 20hodin vo vlaku, mam jedno jablko, jednu tycinku twiggy, jedny napadrt rozdrtene keksy kolonada, niekolko oliv, par celozrnnych biskvitov, nejake chipsy a priblizne dolar a 80 centov. A sucho v papuli. Za ten cash si vecer kupim caj, zadelim k tomu tie keksy a biskvity – inymi slovami: bude zranica. V priebehu noci sa budem modlit za to aby boli pravde blizsie hypotezy typu « pikacu » a zaroven budem dufat ze niekde v mojom vycheckinovanej batozine ktoru si mam v Denveri vyzdvihnut sa nachadza onych rezervnych 100eur ktore som si tam presne pre situacii tohoto typu ulozil (vidis mamko? Uz niesom uplny blbec, uz ma ten vietor ciest postupne skusenostami oslahal)
V pripade ze mi niekto medzicasom lopol aj tych 100eur, pripadne som si ich tam nikdy neulozil ('bo istym si dnes uz clovek nemoze byt nicim, a hlavne nie sebou!), tak bude mozno moju situacii charakterizovat ako « napicu, napicu, napicu ». V takom pripade sa pokusim tetu zelezniciarku uhranut mojimi psimi ocami a presvedcit ju aby mi prebookovala moje ticketz – ziadna navsteva jedneho z najlepsich kongitivnych vedcov sucastnosti v mestecku Boulder na upati Rocky Mountains, ziadny mormonsky chram v Salt Lake City, sup ho pekne co najrychlejsie do San Francisca, pri troche stastia budem za 2 dni -to s tymi biskvitmi a literaturou ktoru mam snad uz nejako dobacujem- za 2 dni v BayArea u drahych Sepetkovcov a tam uz bude proste dobre.
Takze vlastne aj ta najpesimistickejsia zo vsetkych moznych alternativ sa istotne skonci happyendom. A aby bol ten happyend najsladsi, budem musiet co najskor urobit toto: nabehnut co najskor na net, zistit si telefon na onen antikvariat na Southwash av. 828 a zavolat tam – ak maju kartu, dobre je – rovno pocas toho telefonickeho hovoru doobjednam par dalsich knih...Ak kartu nemaju, okamzite jest nutno kontaktovati lubeznu Opheliu nech zbehne do mojej parizskej bnp zistit ako tu kartu co najrychlejsie bloknut...
Ale to uz Ta , drahy citatel, asi nezaujima...Ty chces skor pocut o onom skvelom vyhlade z najvyssej budovy zapadnej pologule – z vrcholu onej Skydeck Sears/Willis Tower: ano, onen vyhlad bol skvostny, nejedna budova toho mesta klenotom jagavym jest. Chlapci sa tam na zaciatku minuleho storocia zjavne zchuti vyblbli. Chicago je krasne mesto a 4hodiny na neho vskutku nestacia – kiez bych sa tam raz vratil, najlepsie po boku mojej Zeny.
Kiez sa tam s nou prechadzam ruka v ruke po Millenium Parku -najvacsej stresnej zahrade sveta – kiez si s nou vychutnavam vsetky tie skvosty ktore su nepochybne ukryte v nedalekom Art Institute...Vyvalovat sa s nou na plazi jazera michiganskeho, popijat skvele drinky v kafe na Xtom podlazi Hancock Tower, a stracat ovela viac ako akusi poondiatu plastikovu karticku na ktoru sme beztak vsetci namotani hlavne preto ze jej sirka k dlzke v pomere zlateho rezu jest...stracat hlavu, stracat srdce, v tom meste ktoremu dal raz meno indianov Duch...
A teraz je najvyssi cas dat si to jablko.Len dobrotiva Boh vie na aku dobu posledne...
21/07 18:00 Po tom co vlak prekrocill Msssspp smerom do Ohia, vystupila kaslajuca babicka v mestecku Mt. Pleasant. Na jej miesto vsak nastupil iny typ, hned mi ruku podal a to takym zvlastnym sposobom ze som mu skoro zlomil palec. Tak neviem ci to mal byt akoze volajaky lokalny dialekt alebo akesi poznavacie znamenie jedneho z bratstiev a spolocnosti ktorymi sa to tu vsade len hemzi. Mrte ma stve ta kreditka , uplne zbytocny stres; hladim z okna na tie polia, polia, polia, spominam na brezy, brezy, brezy trans-sibu a po rokoch mi v usiach bzuci Teardrop od Massive Attacku. Dobre bude, dobre je
