V minulych blogoch som postupoval v smere sipky casu, v tomto blogu zvolim metodu opacnu. Odrazam sa od rozhovoru ktory sa uskutocnil pri automate na vodu asi pred patdesiatimi sekundami:
JA: "But You know, it's really difficult for me to understand why there are thousands and thousands people here staying hours and hours just to see somebody to pass by for 30seconds"
Sympaticky american (novinar alebo producent?): "It's bussiness. A big bussiness. The stars are selling themselves. We are selling the stars. And in this very moment there are people dying, in Burmanie, in China. And because they are dying, they need the stars"
Jeho nahlad ma svoju vahu. Ludia potrebuju myty, vzdy ich potrebovali, mozno este viac ako onu pomyselnu sol ktora je nad zlato (ved aj sol nad zlato je mytus) . Ludia potrebuju mytotvorcov, potrebuju vykladacov reality, vykladacov ktory svojim vykladom realitu utvaraju. (Prosim pokus sa pochopit toto: mytus nieje iba explikativny, mytus je aj ( a to mozno v prvom rade ) NORMATIVNY.
Pred polhodinou som dopozeral film Tulpan. Zakonceny bol minimalne 5minutovym standing ovation potleskom ktory bol urceny reziserovi Sergeyovi Dvortsevoyovi a jeho kazasskej hereckej zostave. Ajked sa jednalo v prvom rade o sadu velmi naturalistickych obrazov z kazasskej stepi (obzvlast silny bol moment ovcieho porodu a nasledne dychanie do ust cerstvo sa narodivsiemu jahniatku - onen obraz vyprodukoval u obecenstva nieco co som nikdy predtym nezazil - spontanny potlesk uprostred filmu) v ktorom samotny pribeh vojacika ktory si hlada zenusku ustupil do pozadia, aj napriek tomu bol , aspon pre mna, filmom normativnym. Inac povedane - jeho zhliadnutie ma opat vratilo k narodom strednej azie ktore tak milujem, a na ktore tu, uprostred vsetkeho toho glamour , splendid , chic , vedette mam tak silnu tendenciu zabudnut.
Ano, aj toto leto pojdem do Mongolska. A prave vdaka tym par sestakom co si zarobim na tomto festivale vecnym kazdodenym cirkulovanim vo wifi cafe. Toto si musim uvedomit: zmyslom tychto 2 tyzdnov je pre mna prave ta cesta na Vychod a nie akysi divny pocit ze som bol "v blizkosti hviezd", pretoze hviezdy ostanu, pre toho co je pozemstanom, vzdy iba "tym vzdialenym", a tak je to dobre...Pretoze zblizka by pozemstan videl mozno iba tu staru (krutu?) pravdu, ktora mi tieto dni castokrat prichadza na mysel v podobe slov:
HALLOWED BE THE CENTER ABOVE ALL THE CENTERS, HALLOWED BE THE CENTER WHICH IS EMPTY
Empty...Prazdny...Showbusiness je (v svojej podstate) prazdny...Ekonomicka teoria je (v svojej podstate) prazdna...Tak ako ostatne kazda teoria...Je prazdny vykrik novinara ktory krici na okoloiducu Madonnu "I love You Madonna" alebo je prazdna odpoved "I'm married" ? Je prazdny 4hodinovy Sonenberghov film o Che Guevara ktory z masiara ktory sa spreneveril prisahe hyppokratovej robi velkeho hrdinu, politika, muza ? A ked uz sme u tej politiky a muznosti, aj z Maradonu tu Kusturica robi muza troch tvari - genialneho futbalistu , muza rodinneho a at last but not least, muza nesmierne politicky angazovaneho. Tak neviem, ja mam skorej pocit ze sa jednalo o cloveka ako kazdy iny ktory sa od inych lisil iba tym ze vedel kopat do bielej gulicky a nasledne nezvladol slavu ktora z jeho talentu logicky vyplyvala a bielu gulicku vymenil za biely prasok do nufaciku. A ano, mali sme tu aj film o Tysonovi, Mike sedel vyplasene na tlacovke, javil sa masivne, vskutku masivne, javil sa, semtam sa skrze svoje sexy tetovanie co ma na tvari a mozno aj nieco mudre z ust raz za cas vypustil.
Ono totiz nieje problem do sveta nieco mudre vypustit. Preco? Inu pretoze clovek, KAZDY clovek, je mudra bytost. Aspon raz za cas. Ale clovek, KAZDY clovek musi byt aj bytost vysostne blba. Preco? Inu preto ze inak si nedokazem odpovedat na otazku: "Preboha preco sa tu investuju miliony a miliony dolarov do opusov o ludoch ako Maradona, Tyson a Che Guevara?"...A voila horuca novinka: buduci rok pribudne aj Michael Jordan.
Prazdnota, prazdnota. Prazdne sa mi javia sukromne plaze tohto letoviska kde jeden drink stoji priblizne tolko co zarobi prostitutka v juhovychodnej azii za tyzden, prazdne sa mi javia aj napriek tomu ze su permanentne napratane ludmi . Prazdno, smutno, tupo v dusi je mi ajked si pripominam hlavnu tematicku liniu filmu bratov Dardennovych ktory som videl pred par dnami. Volal sa "Lornino mlcanie", opis toho o co bezi najdete trebars aj tu : http://www.sme.sk/c/3886625/Festival-v-Cannes-Take-ponizenie-sa-uz-prezit-neda.html .
Smutny film. Ale v istom zmysle krasny, hlavne ten zaver ked sa hlavnej hrdinke konecne podari vymanit zo sparov albanskej mafie...Bezi lesom, nachadza dreveny zrub, prebija sa don...Znova vybieha von do lesa, nazbierat drevo, sklana sa k vetvickam a zrazu zacuje vtaci spev:
"Pocujes?" prehovara k este nenarodenemu dietatu ktore nosi v svojich utrobach...
Pocujes? Vtaci spev, nebeska modra a umele dychanie do pachnucej tlamicky cerstvonarodenej ovecky. Voila plnost.
(Lorninemu mlcaniu davam 7/10 . Tulpanu davam 9/10 a to preto ze mam na Strednu Aziu slabost a dal by som mu aj 10, ale patri k povahe veci ze 10 sa nedava)
