10:17 Rozbieha sa posledný deňfestu. Vonku prší, vlastne možno povedať že leje ako zkonvy. Rozhodol som sa že tento denníček budem písaťpopri práci celý deň. A je veruže o čom písať– v priebehu posledných 48hodín došlo k mnohýmzaujímavým zvratom. Bol som pritom ako Tulpan vyhralprvú cenu v kategorii « un certain regard ».Pri singapúrskom filme som zase raz plakal sťa mimino.Matrix na pláži ma dostal. Celú noc som nespal. A nadránom som sa ocitol na mojom prvom ozajstnom squate.
10:25 Hneď pod oknom u ktoréhopíšem tento denník vystupuje z auta Robert de Niro.Desiatky ľudí čakajúci pod dáždnikmi hulákajú« Robert, Robert » A už prešiel, takže sivšetci svorne skladajú svoje rebríčky – štafličky.Prišiel za mňou chlapík spomenutý aj v minulom blogu, smeje sa a hovorí « His nickname is Bob »
10:30 Pri každom jednom kolečku ktorév tejto novinárskej wifi café uskutočňujem sa v duchuneustále smejem. Na čom? Na tomto obraze: sú asi trihodiny ráno, sedím v lotuse pred jedným zbutikov na Croisette, vedľa mňa môj novýznámykamarátžobrákspevák Reuven bez zubov. Okoloprechádza celkom príťažlivá žena vstriebristej večernej robe, zastaví sa u nás a hľadína to zvláštne duo. Prehadzujeme spolu pár slov,miestami tliacha niečo o Kristovi, treste a ibabohviešteočom. Tentrest asi preto že sa jej na tlachy o nazaretskom snažímkontrovať hláškami že Kristus je srdcom síce, ale Budha je myseľ a Muhammad voľa. A v duchu: Jak ja by som ju vojel...Bozkámjej na rozlúčku ruku, to ju upúta, chce mi môjdotyk odplatiť, prikladá mi palec na čelo, zatváramoči a Ona mi žehná!!! «Mária taká a takátými a tými ctnosťami obdarená, také ataké milosti žičiaca – ochraňuj Ťa na ceste Tvojej! »Záverom na mňa ešte kričí niečo o tom že sa mámvykašlať na Budhu a mám nasledovať príklad Krista čičo , a ja na ňu kričím že nie, a v duchu si stálehovorím jak ja by som Ťa vojel, ach Bože jak ja by som Ťavojel! Priznávam to aj Reuvenovi, že i v tak hlboký,duchovnom nabitý moment mi myslou behá hlavne tošukání. Ten sa smeje.
Neviem prečo, v hlave mám tuhistorku asociovanú s jednou pasážou z MillerovhoObratníku raka. Chlapík sa túla mestom, prší,nemá kam ísť, napokon sa ocitá v byte jednejkrásnej ženskej, francúzka jak lusk, vysokokultivovaná, a tak tá samička zhasína svetlo,užíva si to, užíva si to až sa celá trasie ahuláka: VITE CHERI, VITE, VITE
10:54 Pred pár minútamiokolo prebehol deNiro. Paparazzi kričia ryčia: Roberto! Roberto! Vduchu si hovorím vite roberto, vite! Považujem ho za jednéhoz mála Pánov hercov. A teší ma že zisťujem žemá frňák skoro tak veľký ako ja. Trochu sapodobá na môjho otca, mám pocit
11:00 Singapúrsky My Magic je ovzťahu otca a syna. Zvláštny film, cítiť vňom vplyvIndie, hinduizmu. Smutnotrpkokrásny film. Otec alkoholik sa zlásky k synovi vracia k svojmu pôvodnémukúzelníckemu remeslu. Na konci zomiera, súcutýraný ľudskou beštiou čo len pobaviť sa chcela.Vlastne neviem či som niekedy v nejakom filme videl tak vernezobrazené absolútne zlo. Ale i absolútne dobro .Film ma rozplakal - udeľujem mu 7 z 10
Pred smrťou na opustenom squate hovoríotec synovi: Jedného dňa pochopíš ako krutý jetento svet.
11:13 Recepčná z presscentra čonachádza sa obďaleč - najväčšia sexbomba tejto častiPalácu - sa na mňa práve skvostne zazubila a z pierčoriadnevlhkýbozkžiadajúsi zadelila: Ca va?Naboostovaný tou kávou čo tu do nás lejúpociťujem v slabinách stavy všakovake.
11:33 Ten Reuvenov squat, to bola čistáhalucinácia. Ak sa náhodou ocitneš v Cannes a nebudešvedieť čo so sebou, nájdeš ho v prístave kúsokza hotelom Martinez. Jedná sa o dosť veľký komplexnazvaný « Sporting club ». Bývajútam dvaja, už deväť mesiacov, holandský židovskýhomosexuál Reuben (v hebrejstine to znamena « chlapec »,zevraj), a jeho spolubývajúci alkoholik škótIan. A ževraj sa tam niekde túla aj Ianova bývaláa raz za hodinu zaklope na dvere. Asi preto že si chce zašukať sIanom.,,Každopádne keď som tam ja tak neklope, škoda, mohlobyť dobre...Majú tam elektrinu, vodu, a čuduj sa svete ajniečo čo vyzerá ako jazierko leknami obdarené. A nastreche by sa krásne cvičila jóga.
11:48 Kolegovi Marinovi sa podariloukoristiť DeNirov autogram. Prvá reakcia: závisť ,Jachcemtiež, jachcemtiež. Potom dumám, reflešírujem:a čo by som s tým autogramom asi tak robil? Si ho zarámoval?Si ním vytrel zadok?
12:14 Jeden ruský novinára dve ruské novinárky – jedna sličnáprevelice čoby jarné prepelice - si ma odchytili aby sa mipoďakovali za to že som im pred týždňom pomáhalpripojiť sa na festivalový server! Krásne ! Pociťujemchvenie v mieche, radosť. Ánandam Brahma ityáhuh
Idem ďalejdistribuovať sociologický dotazník ktorýmpodložím tézy môjho Traktátu o ňadre.
13:00 Vyložil som si I-Ting. Jasnosť(ušľachtilý sa spojí s priateľmi aby sa dohovorili)sa transformuje na Veľkú prevahu (Trámy sa prehýbajú.Bolo by dobré mať kam ísť. Inak úspech). Mámz toho veľkú radosť. Normálne si I-Ting vykladámiba počas splnu, ale keďže mi to orákulum pred párdňami dalo odpoveď vskutku nepríjemnú – Viaznutie -(zlí ľudia nepodporujú výdrž ušľachtilého,šťastné obdobie odchádza, zlé prichádza),rozhodol som sa so systémom jemne vybabrať a vykladal som sidnes znovu. Vstupujem do kľúčového obdobia môjhoživota a moc autosugescie v kombinácii s uvedenýminegatívnymi propozíciami by mi príliš navyrovnanosti nepridala.
14:23 Chcípam únavou.Začínam vážne pochybovať o tom že budem dnes večerschopný zadeliť si záverečný ceremoniál.Ak ma naň vôbec pustia. Vlastne začínam aj pochybovaťo tom že do tohto denníku nacpem všetko čo som nacpaťchcel.
Tak napríklad včerajšievečerné udelovanie cien v kategórii « uncertain regard » v ktorom cenu o najlepší filmvyhral jednohlasným rozhodnutím poroty film Tulpanktorý spomínam v predchádzajúcom blogu.Považujem to za dosť zvláštnu zhodu okolností žesom sa z 20filmov ktoré boli v súťaži videl premiérutoho ktorý zvíťazil. Ceremónia bola príjemnáa uvoľnená, robili sa faux-pas, žartovalo sa. A najkrásnejšíbol napokon celý ten kazašsko-ruský filmovýequipe. Zjavne to víťazstvo nečakali, musel to byťšok. Tešili sa tak ako sa len národy strednej ázietešiť dokážu.
Po ceremoniáli som zbehol napláž kde prebiehala každovečená bezplatnáveľkoprojekcia. Et voilà Matrix. Zbožňujem ten film, nechsi vraví kto chce čo chce, bol to práve onen filmktorý naplnú hubu masám naznačil to, o čom sipredtým šuškali len filozofii a jemne « poťouchlý »spisovatelia scifi. A totiž: že podobne ako sme v stredovekuzistili že naša Zem nieje stredom univerza, teraz postupnezisťujeme že naše univerzum, naša realita, je iba jednou zmnožstva logicky možných. Matrix pre mňa aj po 9 rokoch odsvojho vydania ostáva filmom ktorý vyznačuje určitýparadigmatický obrat. Otázka už síce možnoneznie « what is the matrix ? » ale « whatis its eigenvector? » a tie efekty už nevyzerajútak « cool », ale na ústrednejštrukturácii Neo, Morpheus a Trinity to i tak nič nemení.A tie hlášky vážení, tie hlášky, prikaždom zhliadnutí toho filmu tam možno objaviť novúvychytávku , včera som si napríklad zapísal zauši túto: raz pochopíš že je rozdieľ medzi týmcestu poznať, a kráčať po nej.
Zdá sa že v mysli väčšinymužov ktorým som dnes rozdal môj dotazníkvpravde existuje asociácia medzi jablkom a ňadrom. A tak.Vite cheri, vite...
