Sarvangasana: Vidim Daniela pretieratsi oci, v duchu preklina budik kokrhajuci 5 hodin a 21 minut.Osprchuje sa, hodi cosi do zaludka, pobali sa. Vybieha von, batoh nachrbte, prsi, zakryva si hlavu kapucou, bezi. Rue Daviel, Place de laCommune, Rue des cinq diamants, Place d’Italie. Metro. Quai deRapee, stale chcije ako z konvy, Gare de Lyon. Sada si do TGV, citasi prve slova z Kunderu, potom unavou zaspava. Za hodinu a par minutten myriadykrat prekliaty budik znova kokrha, Daniel ochvilu na tovystupuje v Dijone. Nasleduje ariadninu nit ktoru si den predtymzapisal do dennicku – Rue de la Liberte, Rue de Mirande, nomenomen. Po 40minutach vstupuje do institutu kardiologie, zdravi znametvare, sada si.
Pravnik ktory ma cely ten tyzdnovyseminar o prave a etike vo vedeckom vyskume prednasa vtipne, az bydokonca clovek riekol ze je sympaticky. Kazdopadne je to pravnik.Prichadza aj dekan fakulty, biolog z ktoreho mudrost srsi na stohonov, prednasa o experimentovani na zvieratach. Nadchadza cas obedaa potom zase 4hodiny pravnickeho mindfucku, odkazmi na laicitu aslobodny sex sa to len tak hemzi. Je to vlastne tak docela svanda.
S dzavotavymi spoluziackami sa veziesmerom do mesta, aj by s nimi isiel pit, ale nemoze pretoze vie ze zapar minut uz musi byt pred hlavnou stanicou. Tam ho totiz cakastudentka historie umenia Anais a pred nou maly Anton v kociku.Zachvilu prichadza aj Antonov tata Florian a spolocne odchadzaju knim domov. Spociatku su vsetci trochu nesvoji, hlavne Daniel prektoreho sa jedna vlastne o prvy kontakt s ludmi zhttp://hospitalityclub.orgale bariery sa postupne prelamuju, hlavne po zisteni ze Florian jebyvalym studentom a dufajme ze aj buducim ucitelom filozofie, a jehonajoblubenejsim filozofom je ten stary znamy fuzaty Fridrich zprelomu predminuleho storocia. A tak disputuju o Zarathrustrovi aSchopenhauerovi, jedia spolu skvelu veceru co Anais navarila, Danielim dava borovicku cim ich trocha uvadza do pomykova, presvieca ich otom ze bytostne tuzi po tom im aspon umyt riad a napokon tak cini,oni mu medzitym ustielaju velku krasnu postel, Anton krici, Danielmedituje, potom zaspava.
Halasana: Prebudza ho Antonov krik.Pojedia spolu, popiju caj zeleny. Potom uz nekraca cez cely Dijon aleiba cez polovicku, potom si berie autobus. Pred kurzom ma este parminut casu a tak sa postupne stale viac a viac zacitava do tohopribehu o Tomasovi a Tereze, miestami po tej knizke hodi okom dokoncai pocas prednasky. Dobre si uvedomuje ze skoro vsade naokolo neho suzeny, zeny zeny, vsetko to krasne a kedze magistra studuju tak i vzdelane zeny, hla, napr. na tu snedu krasnu kuceravu damu po jehopravici! Nemoze si pomoct, usmieva sa na nu, ved predsa usmievat saje dobre. To vedia i kojenci.
Po obede je nim navrhnuta tema« Experimentovanie na sebe samom » studentmi odhlasovanaako znacne pritazliva, a tak dostava povinnost pripravit si napozajtra exposé. Potom uz sa na prednasku vskutku sustredit nemoze,hlavou mu viria moznosti z ktorych sa vacsina nenaplni, hlavou muviria aj ked kraca zo skoly prec. Spoluziacky sa mu prihovaraju,zrazu sa ocita u jednej z nich a on tak sleduje jednu cast akehosibizarneho americkeho serialu o hrdinoch. Cestou na povinnu vecernudebatu coraz vacsmi a vacsmi rozvija rozhovor so snedou damouspomenutou v predchadzajucom odstavci – je zo sudanu, cely zivotstravila v emiratoch, teraz ju osud zavial do Francie. Podobne akojeho – zda sa ze je udelom isteho druheho dusi,ze prosto MUSIA bytv urcitom momente ich pribehu odviate do Francie.
U vecernej debaty nevie ci sa ma smiatalebo plakat. Prvy prednasajuci predstavuje svoj « zverinec »v ktorom maju klietky pre 15000 experimentalnych mysi. No o ichstastie dbaju predovsetkym – dobre im vetraju, mysiatka dobru papupapaju - dokonca sa zda ze i hracky v blizkej buducnosti nasadia.Druhy muz potom hovori o tom ze sice v ramci ich onkologickehovyskumu implantuju myskam tumory...no ich « bien être »beztak dbaju predovsetkym
Anais znova navarila dobrotu, cakali hos nou az do desiatej vecer. Daniel debatuje s Florianom o matematike, oPiesni o Jablku; o Nietzschem a o tom jeho malom skrytom texte ktoryje najmocnejsim zo vsetkych. Jeden druhemu cituje ono vecne: «Laskasa moze zrodit z jedinej metafory»
V noci sa mu sniva o Tereze, vdaka Bohuje v jeho snoch stale rovnako krasna ako v ten den jarny ked juspoznal.
Matsyasana: Sni ci bdi? Je to sen aleboden? Ale ano, je to den, je to den rozlucky. Chytro sa pobalit apotom sbohom Anton, sbohom Florian, sbohom Anais – alebo moznodovidenia v Louvri o tyzden ? Dava jej napokon este aj darceknajdarcekovitejsi, blok s Muchovym « Eclat de jour » naprednej stranke. A hybaj do skoly.
Trocha sa cestou niekde zasuchta, a takdo amfiteatru vstupuje ked uz je « petite lecon defrancmaconnerie » v plnom prude. Och ako by len spal, cezprestavku leje do seba kavu, potom zase otvara toho Kunderu. Je tozvlastne, ten muz tam pise o tom ako sa z nahod a z nicoho ineho neznahod Laska rodi, je to zvlastne.
Preco je to zvlastne? Pretoze ta debataso snedym dievcatom zo sudanu, ta debata zacala asi takto.
Ona: « Co si to dnes cely dencital? »
On: « Neznesitelnu lahkostBytia »
Ona: « Tu knihu mam tiezrozcitanu »
Nahoda tomu teda tak chcela ze citajurovnaku knihu v rovnaky cas. Prosim, stava sa, obycajna prachsprostanahoda, lenze...Lenze ta kniha samotna, Cech by povedal « jakoztokniha », Francuz zas « en tant que livre » tematizuje Laskuako dceru nahody, tej nahody v ktoru sa veri. Nieco take uz aninemozno nazvat dvomi nahodami, nieco take je skor nahodou v nahode,nahodou na druhu, meta-nahodou.
Vecer sa ocita na jej byte . On a 5dalsich dievcat, ony pripravuju svoje expose, on im vari to jedine coako tak vie – penne so slahackovosyrovozampionovou omackou. Jemu uzsice z omacky napokon takmer vobec nezostane, no damy sipochvaluju...Potom sa napokon na par minut dostane k pocitacu, rychlopostahuje par informacii o Hoffmanovom « jour du velo » ,pije pritom pivo.
Vie ze by pivo pit v tomto jesennomobdobi nemal. Rovnako ani zeny by zvadzat nemal. Tak napokon z bytutej snedej dievciny co Tasneem (ci Ta-snim?) sa vola odchadza aspolocne so zvysnymi 4mi spoluziackami kraca nocnym Dijonom az kinternatu na ktory sa cez den «preubytoval». Premilenej Claire zMontpellier co mu tak nesmierne jeho prvu lasku pripomina dava maluperipateticku prednasku o vztahu identity a diverzity.
Napokon jej hovori: «To co chces jedobre. Budes uspesna a dosiahnes to, co chces.» Premilena Claire co mu tak nesmiernejeho prvu lasku pripomina sa neveriacky pyta: «To myslis vazne aleboironicky?»Vtedy si uvedomuje ze teda uz i on ,zda sa, miestami na svoje okolie posobi dojmom sarkazmus chrliacehocynika. No jemu asi ani napriek vsetkemu co uz videl nieje sudenecynikom byt.
Preco nemoze byt cynikom? Nuz prostopreto ze mu do zivota vstupuju nahody, krasne nahody. Tie ho vedupriam s apodiktickou nutnostou k povinnosti verit v dobro sveta.Sveta v ktorom sa postupne vsetky spoluziacky vytracaju jedna zadruhou do svojich izieb az ostane len on...a Claire co na campuse odesiatkach 5poschodovych budov ma izbu « akoby nahodou »hned vedla tej jeho.
Pred tym ako zaspal napisal Ta-snimspravu v ktorej jej objasnil ze u nej zostat chcel, lez nemohol. Jejodpoved bola plna pri.jemneho pochopenia
Paschimottanasana: Den D. Urobil siradost a v pekarni zainvestoval dve eura do rannych dobrot. Naprednaske sa snazil pocut, no prilis mu to neslo – hlavu mal plnusvojho expose. Cez obedovu prestavku narychlo zbusil powerpoint ktorysi v pripade zaujmu mozes pozriet tu:localhost.sk/~hromi/pre-sentationz/experimentation.ppt . Potom rychlodo menzy sa najest, a potom uz len meditovat, zhlboka dychat a dufatze to dobre skonci.
Nevie kolko prednasal, no istotne tobolo dlhsie ako slubenych 10minut. Hovoril o Lillym – o delfinoch,o floating tanku, o potkanoch s cipmi v hlave; hovoril o Hoffmanovi –o objave LSD, o hippies, o zotrvacnosti a renesancii socialnychhnuti; hovoril o joge, o strete filozofii, o kategorickom imperativea o mnohom inom – o com, to dnes uz ani srnka netusi – a keddohovoril, tlieskali mu: buduci biologovia, ekologovia, kognitivnyvedec i stary pravnik – za prednasku za ktoru by v rodnej krajine teoreticky mohol ist do lochu na 4-8 rokov, tam niekde v Burgundsku studentiinstitucie zalozenej najsympatickejsim zo vsetkych napoleonov - timtretim - tlieskali mu
Vecerna debata sa zvrhla v celkomslusnu pitku, a pil i on a aby bol v este vacsom rozpore so svojimiprincipmi, jedol i maso. Potom ho bolo este mozno zocit v jednejkrcme kde sa Claire snazil objasnit vplyv neuronmi generovanehoelektrickeho pola na usmernovanie orientacie axonalnych mikrotubul,potom presvedcil tlupu aby sa isli ku katedrale pozriet na svetoznamudijonsku sovicku ktora sa od toho vsetkeho pocas staroci otapkavanimzmenila na vyhladeny oval...potom si s Ta-snim hodili mincou, mincaukazala ze «sa pripravovat na skusku» budu u neho.
Claire im pozicala druhy spacak. Aajked im napokon k ich studiam bohate stacil ten jeho, predsa sanemilovali
Bhujangasana: K ranajkam munaservirovala jablka a on sa do nich s vervou pustil a jedol by ichsnad az do dnes keby sa nemuseli pobrat na skusku. K odpovedi naotazku 2 sa snazil odcitovat preambulu medzinarodnej konvencie obiodiverzite z Ria de Janeiro, no moc mu to neslo. A tak sa uchylil kmalej lsti a od ucitela si ako jediny kupil ucitelom cely tyzdenpropagovanu – a ucitelom samozrejme napisanu – knihu o Etike za20eur. Predpoklada ze niekde na nevedomej urovni to bude mat naucitela isty vplyv ktory sa prejavi v zvyseni hodnotenia o take 2-3body. A su to takmer vzdy poondiate 2-3 body ktore v konecnomdosledku nasmeruju Zivot na cestu A, alebo cestu Z.
Po skuske sa k nemu a Ta-snim pridavajeho kolega Ashraf. Kedze sa kolega Ashraf dnes nechova ako burzoa,da sa s nim viest rozumna rec: a tak debatuju o afektivite, vedomi,robotike. Ako tak kracaju konecne neuprsanym Dijonom picuju spolocneHeideggera a prosto – oddavaju sa filozofickym hratkam dvochneophytov kognitivnych vied. Na stanici sa lucia s Ta-snim. Danielpotom zanechava Ashrafa popijat kaficko a sam uteka splnit si svojuposlednu dijonsku povinnost:
Ked bezi k jazeru Kir, behaju mu mysloutie slova ktore raz povedala v sne povedala vila GeorgoviWashingtonovi:
Son of The Republic, look and learn.
To jazero je tak ciste, tak prenadherneciste az ma pocit ze tie normy EU mozno niesu az tak uplnenezmyselne. Ma pocit ze zacina milovat Uniu, ze zacina milovat viziuakehosi Svetoveho Poriadku ktoru niektori uz mnoho rokov VEDOMEbuduju. Cela vizia je v dotycny moment zosilnena spomienkou na ruskurieku Ob u ktorej pred ani nie 3 mesiacmi zdravil Slnko. Cele jejpobrezie bolo tak spinave, tak nesmierne hnusne neciste a spinave,ze...
Spomina na to, moci do toho jazera Kir,zrazu mu prichadza na mysel to co Kundera pise o Dubcekovi ked savratil v 68om z Ruska – z toho desiveho imperia chladnej ocele aropy ciernejsej nez smrt - a zlomeny oznamoval narodu ze podpisal.
Stale do toho jazera moci – alepozor, pri moceni si nepiska! - a niekde v duchu popritom rozjimanad slovami:
«Tymto prosim povazujte za ako pravnetak fakticky neplatnu akukolvek mnou v buducnosti podpisanu cirealizovanu kapitulaciu.»
a potom zapina poklopec, uteka popricistulinkych potocikoch naspat na stanicu, bozka ruku Claire,Ashrafovu iba stiska a nasada na vlak. Kniha. Spanok. Kniha. Gare deLyon. Place d’Italie. Rue Daviel.
Shalabhasana: Cely den chcije, tento« šábes » stoji za hovno.
Dhanurasana: Vidim ho ako sedi vpritmi babkoveho divadla v Luxemburskych zahradach a pri pohlade natancujuce dubaky (ci suchohriby?) place od smiechu. Ano, place odsmiechu, pretoze tam v pritmi babkoveho divadla v Luxemburskychzahradach toho o fungovani ludskej spolocnosti pochopil viac ako navsetkych «Grands Ecoles» dohromady.
Ardha-matsyendrasana: 1) Sedi na dvoreEcole Normale – tej skoly ktorej studentom nieje, este nieje -opiera sa o jej chladne mury a finishuje knizocku o inteligenciibabatok. Obdalec zhasina cigaretu akasi starsia pani, mozno nositelkaNobelovky, kto vie, a zrazu sa mu prihovara:
« Vy ste otec? »
« Nie, este nie »
2) Vstupuje do sermiarskej saly.
«Da sa prosim este zapisat na serm? »
«Zial, uz mame plno »
« Vsetky kurzy? Aj tiezajtrajsie? »
« V tom zajtrajsom su este volnemiesta »
« A demain, alors »
« A demain »
3) Ukoncuje svoju vecernu joginskuseansu. Rozmysla nad tym ze sa opyta svojej kamaratky z Beaux Arts civobec niekedy nejaky zapadny sochar ztvarnil joginov do mramoru.
Cele je to tak snove...tak nesmiernesnove...
