po víkende som unavená, nie svieža a oddýchnutá, ako by to malo byť,
nákupy na veľkú oslavu mamkinej 50-tky padli na moju hlavu,
v centrách veľa ľudí a vydýchaný vzduch,
zajednávanie reštaurácie,
návšteva a dlhé rozhovory,
pečenie koláča (čo nepovažujem za zložitú úlohu, ale pasiu, vychutnávať vlastno-ručne upečený koláč a vôňu piškótového cesta po byte)
cez víkend nič, ani Ty a bez tvojho pohľadu a pohladenia, hektický víkend nás oboch, chýbal si mi, dnes, keď som ťa zbadala, rozlial sa vo mne plameň tepla, už len tvoja prítomnosť vo mne spúšťa vypínač a cítim sa inak, káva a môj koláč, tvoje pásikaté tričko, ktoré ti tak sedí, milujem ho, milujem teba,
chvíle, keď poctíš svojou prítomnosťou okolie, kúpila som ti kravatu, aby sme na oslave ladili, hnedé šaty a hnedá košela so špirálami, znie to gýčovo ale je to úhladná kombinácia nás oboch,
nechcela som, aby mamka robila veľkú oslavu pätdesiatich rokov, moja bude len pre V.I.P. ľudí, mamka, ocko, sestra a priateľ, naše deti a (možno už aj) ich deti, žiadne veľké haló a mnoho jedla, stačí mi len veľa kvetov, veľa veľa ľalií, bielych,
už dávno sme neboli v kine, chcela som vidieť film Krásne sny.
* u rodičov sa aj tak stále cítim doma
