.už dávno som sem nič nenapísala, málo času a veľa povinností, vypĺňať tlačivá a pochlipkávať pri tom kávu, len tak na spríjemnenie činnosti, podpisy a razítka s dátumom, taká nuda, šéf neustále kontroluje, či sa neulievame a či si plníme svoje povinnosti, mám chuť mu vykričať, nech aj on niečo robí, bol by predsa len užitočnejší,
.vždy, keď idem na návštevu k rodičom, skončíme rovnako a popíjame tohtoročné červené víno za malým dreveným stolíkom, mamka mi dá teplé ponožky, lebo doma majú chladno a prehodíme si deku cez kolená, klebetíme o práci, o rôznorodosti obyvateľov, možnostiach oberania jabĺk, o zime a bielom snehu za oknami, ktorý oťažkáva uschnuté kvety,
.celý deň chcem čítať, niečo poriadne romantické a keď som konečne prišla domov aj s gaštanovými jazýčkami zabalenými v papieri, zvalila som sa na posteľ a nič som nechcela: nevstať, nehýbať sa, nedýchať; len čítať a pozerať pekné obrázky, napríklad na flickr, laptop na kolenách v nestabilnej polohe a prechádzam sa pomedzi množstvo zachytených pohľadov,
.snežilo a pršalo, veľké biele snehové mraky pokrývali celé mesto, tma už o pol piatej, to na tomto ročnom období neznášam, dlhé večery a kratšia doba slnečného svetla a čerpania energie z neho, nemožno ráno otvoriť balkón dokorán a zrealizovať pozdrav slnku, zostavu horúceho leta, každé ráno o pol siedmej, na sebe len tielko a nohavičky, voľakedy zvedavé pohľady susedov si už zvykli na okrúhly zadoček a strapaté vlasy po dlhom spánku,
.ráno narýchlo zapínam počítač, kontrolujem maily a nič, zabudli na mňa, je to krutý pocit, prídu, neprídu, neviem, sypem si do misky cereálie, tie zdravé a plné energie, zo skrine vyberám zelenú sukňu po kolená, slabo vyšívaná, obľúbená s ružovými pančuchami a chystám sa na dnešnú chvíľu strávenú v galérii v spoločnosti umeleckých ľudí so zvláštnymi účesmi na hlave,
.chcem čítať, čítať krátke poviedky, v knižnici som mala len chvíľu čas a utekala som, vymenili mi preukaz, oviazala šál okolo krku a natiahla rukavice, vonku je tak, ako na fotkách, listy, vír a vietor, schovávam sa v kaviarni na rohu pešej a lyžicou miešam kamilkový čaj, bez cukru, čakám na M., pusa na líce a tajne obdivujem jej kabátik, zapisujem potrebné informácie a kreslím pandrláka, smiech a príjemno, to je to čo teraz chcem a mám,
.natieram si maslo na čerstvý rožok, celý deň som takmer nič nejedla, nič poriadne, len kroasant, krupicovú kašu posypanú kakaom a hrudkami cukru, rozpúšťali sa na jazyku, niekoľko lyžíc hroznového cukru, bieleho ako heroín, naberám lyžicou pikant z roku 2005, domáci, mnou a mamkou robený, miešali sme vo veľkom hrnci rajčiny a pariky;
