obrazy a obrazy, na stenách zavesené na zvláštnom žltom lanku, z diel sála optimizmus, farby a zvoní mi telefón, volá sestra, že dnes teda príde,
babky a tetky, ktoré umenie vôbec nezaujíma a nerozumejú, v duchu ich ohováram a vravím si, že keď ja budem stará, určite nebudem chodiť na krúžky paličkovania, že to nie je pre mňa robota, nehodia ma do domova dôchodcov, na izbe so starou tetou, aj s vrecúškom a v ňom moč; absolútny nezáujem o namaľované farebnosti zo strany tiet, rozčulujú ma svojím pohľadom na moje náušnice,
vonku zima a vietor a dažďové kvapky, káva doruky, v autobuse si ku mne prisadla poštárka, len bez listov, pohľadníc a blahoželaní priateľom, mám pocit, že postupne sa zabúda na tradície, že list rukoupísaný už vyšiel z módy, len SMS, e-maily a faxy, neosobné,
čítam najnovšiu Emmu a pijem čaj, s popraskanými perami čakám na návštevu sestry, mám ešte čas a zase mešká, pripravila som čínu a kúpila punčové rezy, bola som lenivá upiecť ich sama a viem, že sestre budú tiecť sliny, po mesiaci sa vidíme, rozpráva príhody z Anglicka, z mesta neviemakého, kto si to má pamätať, hlavne, že už je doma, že sa mala dobre, že mi priniesla modrý náhrdelník a že čína jej chutila, so špeciálnymi hríbami, tvar ucho,
ukázala aj fotky, odfotená pod veľkou sochou s koňom, rodina, v ktorej bývala, akú sviežu vôňu tam mali,
cestou sem mi kúpila noviny, ako som jej kázala, píšu, že čoskoro začne lyžiarska sezóna, že na Štrbskom plese je 50 cm snehu, umelý aj prírodný, to je jedno, že aj duša druhého siamského dvojčaťa dnes opustila svoje telo, že anonym v Dunajskej Strede nahlásil bombu na škole, samé zlé správy, nebaví ma, aspoň že tá sezóna, už onedlho vytiahnem lyže,
večer znova zapínam počítač a kontrolujem maily, oznamujú, že neprídu, že nemajú čas, že dnes proste nie, už medzičasom mi aj došlo, že nie, že im to nevyhovuje, plané výhovorky.
