Veľa mladých ľudí si hľadá partiu do ktorej by zapadli. Hľadajú sa. Skúšajú nové veci. Nie je to žiadna novinka, že väčšina mladých ľudí sa nechá ľahko presvedčiť na prvú cigaretu, pretože sa chce cítiť „cool“ a pretože chce zapadnúť.
Samota je pre mnohých nepredstaviteľná. Hľadáme si kamarátov. Neskôr si hľadáme partnerov. Veľa ľudí v mojom okolí funguje na princípe „zo vzťahu do vzťahu“. Po tom, čo sa rozídu s partnerom si veľmi rýchlo nájdu nového partnera. Či už na zahojenie bolesti z predošlého vzťahu alebo len proste nevedia byť sami. A fungujú takto celý život. Neskôr pochopia, že byť s niekým len preto, že nevedia byť sami, je ešte horšia forma utrpenia.
Komunita, skupina, spoločenstvo - je veľmi silná vec. Ľudia na to prišli už veľmi dávno. Nie je na tom nič zlé, pokiaľ si je človek vedomý svojej slobody a nezávislosti. V opačnom prípade, ak je prítomný strach, tak je to funkčný nástroj ako manipulovať davom. Využívali toho mnohé inštitúcie, organizácie, vlády, cirkev a pod. V minulosti sa vyžadovalo slepé nasledovanie, zvedavosť a otázky boli trestané, zabíjala sa predstavivosť a kreativita, len aby si ľudia náhodou neuvedomili, že sú mocní aj ako jednotlivci, a že by zvládli prežiť aj sami.
Ja som chcela zapadnúť a chcela som, aby ma okolie malo rado. Bála som sa, že by som mohla prísť o svoju dobrú reputáciu, alebo že by som bola niečo ako „outsider“. Niečo, čo sa vymyká norme. Niečo, čo sa vymyká bežným štandardom. A tak som veľakrát robila aj veci proti svojej vôli. Len preto, aby som náhodou nebola iná.
Ako to už tak býva, tak život vám dá presne tú situáciu, ktorú najviac potrebujete. A tak som ostala sama. Bez partnera. Vedela som, že si nechcem nikoho nájsť, ani hľadať dosť dlhú dobu. Potrebovala som si utriediť myšlienky, vyčistiť hlavu a vyčistiť hlavne samú seba.
V tom období, ktoré trvalo viac ako dva roky, som prišla na úžasné poznanie. Byť sama je úžasné. Naozaj. Nie je to nič hrôzostrašné. Je to dokonca oslobodzujúce, môžete si robiť čo len chcete. Ste pánom svojho času. A najlepšie na tom je, že jediný človek, ktorý vás môže vytočiť, ste vy sami :-)
To obdobie nazývam obdobím hľadania sa. Je to podľa mňa jedno z najdôležitejších období v živote každého človeka. Pochopíte čo chcete a čo nechcete. Zbavíte sa strachu zo samoty. Lebo zistíte, že to môže byť naozaj skvelo strávený čas.
Samozrejme, že som si už vravela, že keby už prišla tá pravá láska, tak by som nenamietala. Ale vedela som, že si rozumiem sama so sebou. Že mi je so sebou dobre. Vedela som si predstaviť, že so sebou strávim celý život. Jasné, nemôžem mať deti sama so sebou, a kopec iných vecí... ale ani to ma nijak netrápilo. Vedela som, že to čo má prísť príde. Život tak už proste funguje.
Po tom, čo som sa naučila byť sama so sebou, som bola pripravená konečne lásku nielen prijímať, ale aj dávať. Pretože už som bola naplnená. A práve v tomto stave, ste dokonale schopní privítať niekoho nového, kto vám pekne krásne naruší vašu idylku samoty:-) A aj keď som najprv namietala.. predsa len, som si na ten komfort samoty už zvykla... tak som cítila, že už som zvládla lekciu byť s o l o a teraz je na čase pustiť sa do lekcie d u o.
Vedieť byť sám- vám dodá neskutočnú dávku energie a hlavne vnútornej sily. Nepotrebujete nikoho presviedčať, nikomu sa zapáčiť... Viete, že za to stojíte, už len tým že existujete. Nie je nutné to dokazovať.
Ak niečo stojí za to, tak je to lekcia samoty. A nie iba čo sa týka partnerskej samoty. Ale celkovej. V živote prídu situácie, kedy budete skúšaní, či sa dokážete postaviť sami za seba. A či dokážete stáť rovno, hrdo a pevne. A pokiaľ nebudete silní vo svojich základoch, tak vás veľmi rýchlo sfúkne aj slabý vánok. Pokiaľ pochopíte, že nepotrebujete nikoho, aby vám dokazoval vašu hodnotu, tak získate silu. A tento pocit stojí za to. Verte mi :-)
