Keď som si to predstavila, tak som sa musela až zasmiať ako trefne to niekto pomenoval. Naozaj sa ženieme do vlastného hrobu. Pretože si zabúdame vychutnávať život. Chceme dlhšie dni, pretože nestíhame. Moja obľúbená veta: „Už včera bolo neskoro.“ :-) Táto mantra je potom palivom pre náš pohon a núti nás utekať stále rýchlejšie.
Veľakrát počujem ako ľudia vravia: „Oddychovať budem v hrobe“ a za tým sa ešte zasmejú. Hm. Naozaj si myslia, že si oddych nemôžu dovoliť. Alebo nechcú. Je to výsada, na ktorú ZATIAĽ ešte nemajú čas. Sami seba presviedčame, že si raz určite oddýchneme a spomalíme, až raz budeme viac zarábať, až nám deti vyrastú, až dokončíme školu, až budeme v dôchodku, až až až. Spomalenie vidíme až niekedy v budúcnosti, keď sa nám podarí splniť svoje „povinnosti“.
Lenže.... kto z Vás si niekedy položil otázku: PREČO sa tak ponáhľam? Ja som si ju dnes položila. Bol pondelok ráno, a ja som sa ponáhľala do školy. Vystúpila som z električky a utekala do školy. Mala som dosť času, nebolo potreba utekať, ale šla som s davom, ktorý bol nezastaviteľný. Zrazu som si povedala „KAM SA TAK PONÁHĽAŠ? Máš ešte čas, tak PREČO TAK UTEKÁŠ?!“ Samozrejme to nemá opodstatnenie. Utekala som a ani som nevedela prečo. Keď som si to uvedomila, že sa ponáhľam úplne zbytočne, čiste iba sporadicky a preto, lebo sa ponáhľajú všetci, musela som sa sama sebe zasmiať a spomaliť.
Ľudia sa dnes bežne vyhovárajú, že nemajú čas. Nemajú čas na to, aby sa stretli s priateľom, aby sa zahrali so svojím dieťaťom, aby sa len tak na hodinku cez deň zastavili a robili to, čo ich baví. Nestíhajú a na vine je podľa nich uponáhľaná doba. Áno aj nie. Je pravda, že sa dnes veľa vecí urýchlilo. Napríklad pokroky vo vede, v zdravotníctve, v IT , veľmi rýchlo vieme získať informácie, vybaviť určité veci, ktoré by nám v minulosti trvali aj týždne. Ale to neznamená, že sa nám skrátil deň. Ten má stále rovnaký počet hodín. Doba sa v niektorých smeroch urýchlila, ale zároveň nám poskytla viac času.
Môj obľúbený spisovateľ Paľko Hirax Baričák napísal zaujímavú myšlienku : K čomu nám je pračka, keď aj tak ten ušetrený čas, nevyužijeme zmysluplne? Kedysi ženy prali celé dni. Dnes nám stačí stlačiť gombík a o 2 hodiny nám pračka sama vyperie. Čo urobíme s tým nadbytkom času? Využijeme ho zmysluplne? Doba nám ponúka rôzne vymoženosti, aby nám darovala ušetrený čas...
Občas je ťažké spomaliť. Lebo celý život nás učia utekať. Obzvlášť si to uvedomujem teraz na vysokej škole. To prostredie je naozaj veľmi dravé, plné ambiciózných ľudí, ktorí túžia po tom byť úspešní a v živote niečo dosiahnúť. Jan Muhlfeit používa pojem „cieľoví feťáci“. Utekáme a snažíme sa dosiahnúť určitý cieľ. Až ho dosiahneme, vytýčime si nový a utekáme zas. Je to nikdy nekončiaci začarovaný kruh. Feťáci, ktorí potrebujú ciele. Cestu k cieli sa snažia „nejako pretrpieť“. Ja osobne som vďačná, že sa momentálne nachádzam v tomto prostredí. Pretože ma NÚTI spomaliť. Občas som vyčerpaná. Mám pocit, že nestíham a že je toho na mňa príliš. To je pre mňa jasný indikátor toho, že je načase spomaliť.
Prečo spomaliť? Pretože život sa nám deje TU A TERAZ. Ak sa nezastavíme uprostred rušnej doby, a nezačneme si vychutnávať život a vnímať prítomnosť, môže sa stať, že nám utečie pomedzi prsty, neuvedomíme si to a budeme už príliš slabí, starí na to aby sme sa tešili zo života. Využijme toho, že žijeme a spomaľme :-)
