Prečo je dôležité stať sa svojím vlastným rodičom

V niektorých veciach nie sme iní, než keď sme boli 5 ročné dieťa. Stále chceme byť ľúbení a podporovaní v našich snoch. Toto sa nezmenilo a ani sa nikdy nezmení... Ale jedna zaujímavá vec sa s pribúdajúcim vekom udeje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako dospelí jedinci sme schopní lepšie porozumieť naším emóciám. Predovšetkým naším negatívnym emóciám, ako je strach, hnev, hanba či smútok. V 5 rokoch sme nemohli mentálne pochopiť, čo bola naša chyba a čo nie. Deti si berú VŠETKO osobne a často sa obviňujú za to, čo sa stalo, aj keď to nezavinili. Napríklad rozvod rodičov, hádky a podobne. Každý z nás je viac či menej poznačení a odnáša si so sebou svoje vlastné traumy. Je to fakt a je to niečo, čo sa dá minimalizovať, ale čomu sa nedá úplne vyhnúť. Musíme sa s tým zmieriť a nebáť sa si to priznať. Nie je to hanba, je to súčasťou života.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nesieme si teda batôžtek, v ktorom sa nachádzajú okrem všetkých skvelých a krásnych vecí, ktoré sa nám udiali, aj rany a naše boliestky. Dobrou správou je to, že s vekom má potenciál narastať aj naša emočná výbava. Čím sme starší, tým máme šancu lepšie (mentálne) porozumieť sami sebe a analyzovať, prečo sa cítime, ako sa cítime a čo je potreba urobiť, aby sme pocítili úľavu. 

Ako deti sme 100% závislí na ľuďoch, ktorí nás vychovávajú a nemôžme si dovoliť stratiť ich lásku. Je to veľmi rozumné a pochopiteľné z pohľadu malého dieťaťa robiť všetko preto, aby prežilo a zaistilo si rodičovskú lásku. Ako deti sa tak naučíme aj rôzne stratégie, ako napríklad potlačiť svoje pocity a ísť proti sebe, len aby sme si zaistili lásku. Tieto stratégie sú v útlom veku opodstatnené a (aj) logické. 

SkryťVypnúť reklamu

S tým 5 ročným dieťaťom máme stále spoločné strachy a túžby, ale zároveň máme aj jednu novú možnost, ktorú sme vtedy nemali - máme možnosť stať sa svojím vlastným rodičom. Vlastne to nie je možnosť, ale stane sa to či to chceme alebo nechceme. A znovu budeme 100% závislí na rodičovi, ale teraz už na tom, ktorého máme v sebe. Či si to uvedomujeme, alebo nie. Možno tomu nedáte rovnaký názov ako ja – rodič, možno to pomenujete inak, ale ide o to, že máte v sebe ako dospelý človek dve figúrky – jedna je tá, ktorá pocíti emóciu a druhá je tá, ktorá zareaguje na emóciu. Keď sme boli deťmi, tak sme si túto druhú figúrku nemohli uvedomovať. A stala sa preto automatickou reakciou, ktorú v sebe máme doteraz. 

SkryťVypnúť reklamu

Verím tomu, že vekom sa môže stať toto – zoberieme si toho nášho vnútorného rodiča pod lupu a začneme sa viac zaujímať o to, prečo sa cítime ako sa cítime a prečo reagujeme tak, ako reagujeme. Začneme si klásť hlbšie otázky, začneme sa viac zaoberať našimi pocitmi a staneme sa sami pre seba presne takými rodičmi, akých momentálne pre seba najviac potrebujeme – takí, ktorí budú počúvať, takí ktorí sa budú zaujímať, takí ktorí budú prísni ale láskaví, takí ktorí budú podporujúci a láskyplní.

Je to dlhá cesta, ale nie je sa kam ponáhľať. A aj najmenší krok sa počíta.

L.

Obrázok blogu
Lenka Hruščáková

Lenka Hruščáková

Bloger 
  • Počet článkov:  96
  •  | 
  • Páči sa:  109x

Zámerom týchto článkov je ✨ trochu vás inšpirovať ✨ trochu vás pobaviť ✨ v ideálnom prípade skĺbiť oboje :)

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,066 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu