Keď kvet nekvitne, neopravíte predsa celý kvet, ale prostredie v ktorom sa nachádza.
-Alexander Den Heijer
To, do akej rodiny, do akých podmienok sa človek narodí, si nevyberie (aspoň to tak predpokladajme). Čo je ale v jeho moci a teda na jeho vlastnej zodpovednosti je vybrať si prostredie v ktorom chce ako človek rásť.
Veľmi sa mi páči asociácia s kvetom. Ten je dokonalý presne taký, aký je. Keď je zvädnutý a potrebuje živiny, tak mu doprajeme slniečko, čerstvý vzduch a vodu. Nejako podobne je to aj s nami ľuďmi. Ak sa nenachádzame vo vhodných podmienkach, sme zvädnutí, život nám možno prestáva pomaly dávať zmysel, tak sa zachovajme rovnako. Síce ešte nenadišiel čas, kedy by sme dokázali žiť iba z vody a vzduchu, ale aj tak je možné nájsť tam súvislosti. Nájdime si vlastné slnko. Začnime piť čistú vodu. Spomaľme a dýchajme vedome, zhlboka. Možno to znie až banálne a rozprávkovo, ale tieto veci skutočne fungujú.
Zmeňme veci, ktoré nám bránia v rozkvete. Začnime sa zdravo stravovať a fyzicky zdokonaľovať, pretože fyzický stav ide ruka v ruke s psychickým stavom. Ak máme pocit, že je dlho nad naším životom zamračené, nájdime to slnko v sebe. Veď sa aj hovorí, ak nemôžeš nájsť slnko, staň sa ním. Začnime sa pýtať čo nás v živote robí šťastnými a doprajme si to. Nech je to čokoľvek, ale musí to byť niečo, čo nás robí skutočne, úprimne, v hĺbke srdca šťastnými. A doprajme si to. Ak na to nemáme financie, našporme si. Ale začnime robiť sami seba šťastnými, začnime byť sami sebe slnkom a hlavne... obklopujme sa ľuďmi, ktorí nás nebrzdia v rozkvete a raste.
Sme kvety, každý jeden z nás je výnimočný a ma právo na plný rozkvet. Tak kvitnime.
