Som to, čo si o mne myslíš
Základná psychologická rada znie: Nestotožňuj sa s posudzovaním typu - "Ty si ..."
Keď ti niekto povie "Si hlúpy" , nestotožňuj sa s tým. V lepšom prípade by ten človek mohol povedať "Tvoje správanie bolo v tej chvíli hlúpe". Je v tom rozdiel. Nevypovedá to nič o Tebe ako človeku, ale iba o tvojom chvíľkovom správaní sa. Základné pravidlo teda znie: Nestotožňuj sa, keď ti niekto povie Ty si ...
Kedysi som verila, že moja hodnota je závislá na mienke ostatných. Keď mi niekto povedal, že som múdra, pochválil ma, dal mi vyznamenanie, verila som tomu, že som múdra a radovala som sa. Keď mi niekto povedal, že som krásna, začal mi skladať komplimenty a dvíhal moje ego do vzduchu, tešila som sa a myslela som si o sebe, že som krásna.
Keď mi ale niekto povedal, že som hlúpa, škaredá, zlá atď.(doplňte si tam hocijaky prívlastok) tak záležalo od intenzity, ale väčšinou ma to zranilo a zanechalo to vo mne horkosť a zlý pocit. Začala som to v hlave spracovávať a už sa mi tam niekde v hĺbke rodilo semienko pochybnosti. Bola som to, čo si o mne mysleli druhí. Moje SebaVedomie bolo ako na horskej dráhe. Bolo veľmi krehké a veľmi premenlivé. Nevychádzalo totiž zo mňa.
Je to absurdné keď si uvedomíte, že každý nás vidí úplne inak. Náš rodič nás uvidí inak ako náš partner a inak ako náš kolega v práci. Všetci budú mať rozdielny názor a rozdielny pohľad. „Nikdy ma neuvidíš z rovnakého miesta z akého vidím ja teba.“ povedal niekto múdry a dávam mu za pravdu. Nikdy sa Vám teda nepodarí aby Vás miloval celý svet. Je zbytočné snažiť sa zapáčiť každému, stále tu bude niekto s odlišným názorom a tak je to správne. Diverzita je potrebná a núti nás nezaspať.
Som to, čomu uverím
V dnešnej dobe má veľa ľudí prehnané ego, alebo sa prehnane podceňuje. Nájsť zdravý stred nie je ľahké. Akonáhle sa nám zadarí, naša pokora sa zmenšuje a naše sebavedomie smeruje hore. Vidíme samích seba oddelene od celku, sme lepší než tí druhí. Ale o tom možno niekedy inokedy...
Naspäť k ľuďom, ktorí sa buď nevedia prijať takí akí sú, alebo je ich sebavedomie veľmi ľahko narušiteľné. Moje slová Vám (a aj mne samej) : „Prestaň konečne myslieť na druhých! Nikdy nebudeš dosť dobrá pre celý svet. Chcieť sa zapáčiť a zavďačiť ostatným je zbytočné a vyčerpávajúce! Nerieš okolie. Nerieš ich. Prestaň sa toľko zaujímať o to, čo si o tebe myslia! Prestaň s výčitkami a s obviňovaním. Nehraj sa na dokonalú. Nepretvaruj sa. Príjmi fakt, že nie všetkým sa budeš páčiť. Nie všetci s tebou budú súhlasiť a nie všetci ťa pochopia. Zastav sa, predstav si, že dnes je tvoj posledný deň života. Na čom ti záleží? Bude to mienka ostatných? Alebo to bude tvoj pocit zo života. Či si sa radovala, alebo sťažovala? ... “
Keď si človek totiž uvedomí, že nezáleží na tom, čo si o ňom myslia druhí, pretože on VIE AKÚ MA HODNOTU a nepotrebuje, aby mu to niekto dokazoval, tak ho nikto a nič nemôže zraniť a zničiť mu sebavedomie. Začne byť paradoxne pre okolie nebezpečný , pretože bude nezraniteľný. Bude ho tešiť ak mu niekto zloží kompliment, so všetkou pokorou ho príjme a žije ďalej. Uštipačné alebo zraňujúce poznámky zoberie s nadhľadom. Vycíti, či ide o konštruktívnu kritiku alebo o zabalenú negatívnu obálku, ktorú sa rozhodne nerozbaliť a tá sa vráti späť adresátovi. Taký človek sa nedokáže ľahko vyviesť z rovnováhy, lebo našiel svoj skutočný zdroj, ktorý mu dodáva silu zvládnuť aj nepríjemnú konfrontáciu.
Nepotrebujeme druhých, aby nám hovorili o našej hodnote. Musíme ju nájsť sami v sebe a najprv jej sami uveriť. Stačí keď sa prijmeme, pochopíme sa a ak sa nám niečo nepáči, tak to zmeníme. Stačí keď sa začneme mať viac radi a prestaneme s posudzovaním. Môžeme začať aj tak, že prestaneme posudzovať druhých.
Prajem sebe i Vám, aby sme sa k tomu približovali.
Na záver, jedna pekná myšlienka, ktorú vnímajte kľudne odosobnene od náboženského kontextu a ktorá znie:
To, kým si je dar od Boha.
To, kým sa staneš je tvoj dar Bohu.
