Strach z toho, že ma nepochopia

Písmo: A- | A+

Je to ťažké priznať si to. Najmä sama pred sebou. Ale všetko, čo vyslovím alebo zazdieľam nahlas, prechádza prísnym filtrom „a pochopia ma?“

Kvalitu svojej práce hodnotím podľa počtu ľudí, ktorí sa v tom nájdu, a počtu pochopení, ktoré moje slová alebo názory vyvolajú.

A samozrejme, že mám obrovský strach z toho, že budem nepochopená. Bojím sa byť príliš odlišná, kontroverzná, provokatívna, odvážna, originálna. A fuuuh. Poviem vám, že toto sú kvality, ktoré ja milujem a obdivujem na druhých ľuďoch úplne naviac. 

Keď vidím niekoho, ako stojí pevne a povie niečo, čo je zraniteľné, ale rýdzo pravdivé a nutné vysloviť nahlas. Takýto človek si ma získa. 

Keď vidím niekoho, ako stojí pevne a zdieľa niečo, čo vychádza z jeho najhlbšieho vnútra a zároveň vidím, že to vyvoláva otázky, nepochopenie a nesúhlas... Dávam dole svoj pomyselný klobúk.

Dostali títo ľudia menej strachu do vienka? Sú niečím výnimoční?

Nie. Boja sa rovnako, ako každý jeden smrteľník.

Ale robia to, čo musia, aj napriek svojmu strachu.

Boja sa, ale to ich nezastaví. 

Nevábna odvaha stáť sám, keď je väčšinový názor odlišný. 

Cena je vysoká. Ale odmena stojí za to. – ako povedala Maya Angelou (moja doživotná inšpirácia v odvahe stať sám)

A prečo o tom píšem. Pretože verím, že aj v niekom inom sa nachádza tento plameň odvahy. A potrebujeme dať slová týmto pocitom a vidieť, že v tom nie sme sami. Lebo naozaj nie sme. 

A nedávno mi jeden múdry človek pomohol môj filter spochybniť! Je to obrovský dar – spochybňovanie limitujúcich filtrov. Zdieľala som s ním jednu zo svojich lesných poviedok. Povedal mi, že je stratený a nechápe ju, ale že práve tomu prisudzuje krásu a vôbec to neuberá poviedke na kvalite. A on ani nevie, aký významný vplyv to malo na to, ako pozerám na nepochopenie a kvalitu dnes. 

Ak tieto riadky teraz číta niekto, kto má tiež tento filter zapnutý, tak má pravdepodobne veľa vecí ukrytých v šuflíku s nálepkou „to nikdy nikto nepochopí“. Alebo vecí s nálepkou „nie je to predurčené na úspech, takže to zostane skryté“. Podľa mňa je nás viac v tejto komunite a mali by sme si veľa čo povedať. Konečne by sme sa cítili v tomto nepochopení „pochopeno“ :)

Ale vedz, že nepochopenie nemá nič spoločné s kvalitou. Nepochopenie môže byť dokonca znakom geniality :) Asi všetci umelci boli za svojich časov nepochopení a zosmiešnení, a až teraz sa im dostáva uznanie a sláva, akú si ich diela zaslúžia. Byť nepochopený a stať na bojisku sám, je odvážne. Tento typ odvahy je nutný, ak niekomu pre to horí srdce. Strach neodíde, ale môžeme veci robiť, aj keď sa bojíme súčasne. 

Držme si palce. 

Do ne-pochopenia. 

Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu