
Jej slová som mala uložené niekde v podvedomí a vedela som, že tá žena má fakt pravdu. Dosiahnem všetko, čo si zmyslím, ale nemôže to byť všetko. Bolo by krásne, keby som sa vedela poučiť z chýb ostatných. Múdri ľudia to tak aj robia.
Lenže ja som typ človeka, ktorý všetko spochybňuje a musím sa popáliť aby som zistila, že je to pálivé.
Ako vždy, začiatkom nového semestra v škole, prekypujem energiou a mám pocit, že všetko je možné a život je jedná veľká gombička. Naskytá sa veľa možností a príležitostí. Zrazu akosi nestíham. Musím pridať. Veď všetci moji spolužiaci sú už dávno predo mnou, omnoho ďalej ako ja. Potrebujem byť aktívna, zrazu ma zaujíma milión vecí, chcem tancovať, kresliť, fotiť, hrať v divadle, chodiť na všetky prednášky, zaujímať sa o umenie, učiť sa, čítať si nové knihy, mať skvelú a zmysluplnú prácu, robiť dobrovoľníčku a ... zoznam pokračuje donekonečna a ešte ďalej! Asi mi to to už začína prerastať cez hlavu.
Cítim, že sa nedokážem zastaviť. Utekám, ale nie je kam utiecť, pretože utekám sama pred sebou.
Verím tomu, že keď požiadam o znamenie a pomoc, tak mi bude poskytnutá a práve to som pred nedávnom urobila. Poprosila som o to, aby som bola nasmerovaná. Zaujímavé, ako rýchlo mi došla odpoveď na moju prosbu. Keď som v sobotu poobede mala hodinu tanca, tak som pri jednej nešťastnej otočke spadla. Skoro som si zlomila ruku. Nakoniec som skončila iba s narazenou a trochu pomliaždenou rukou, s ktorou som nemohla hýbať niekoľko dní.
Čo sa zmenilo? Celé moje fungovanie.
Všetko mi trvalo zrazu asi 10 x dlhšie. Obliekanie, umývanie riadu, písanie atď. Musela som sa naučiť ako fungovať iba s jednou rukou. Vravela som si: Aké úžasné je mať obe ruky zdravé!!! Prečo si to neuvedomujem dennodenne? Prečo až keď o niečo prídeme, tak si uvedomíme, akú to má pre nás hodnotu?
Dostala som jasné znamenie a s p o m a l i l a s o m .
Uvedomila som si to posolstvo a poďakovala som za lekciu:
-Zastavenia sa, trpezlivosti, vychutnávania bežných vecí a neutekania s davom.
Život ma učí. Dáva mi znamenia a ukazuje mi môj smer. Niekedy ho počúvam, inokedy nie. Dobrá správa je, že ma v tom nenechá dlho, a dá mi facku keď to najviac potrebujem. Ako to urobil aj teraz.
„Be careful when you blindly follow the masses. Sometimes the „M“ is silent."